Deťom hovoria bajtle, žena pre nich nie je kobieta, ale baba. A aj so slávnym poľskoslovenským vtipom by ste u nich neuspeli. Namiesto „szukania“ veci iba „hledajú“.
V Poľsku sa už dlho diskutuje, či je sliezsky jazyk, ktorým rozprávajú najmä ľudia pri českých hraniciach, plnoprávnym jazykom alebo iba dialektom. Väčšina jazykovedcov sa podľa Rzeczpospolity prikláňa k tomu druhému.
Tretíkrát za päť rokov
Napriek tomu do parlamentu, už tretíkrát za päť rokov, smeruje zákon, ktorý by zo sliezštiny spravil regionálny jazyk.
V praxi by to znamenalo dvojjazyčné tabule v obciach, kde žije viac ako 20 percent Slezanov, či úradné dokumenty po sliezsky. Sliezština by sa učila aj v školách.
Poľskí Slezania o identitu bojujú už dlhšie, zatiaľ nie veľmi úspešne. Najvyšší súd dvakrát odmietol, že by existovalo niečo ako sliezsky národ. Podobne odpovedal aj súd v Štrasburgu.
Vlastná godka
Boj o jazyk im však tentoraz môže vyjsť. Argumenty za podporilo posledné sčítanie ľudu, podľa ktorého sa k Slezanom prihlásilo 800-tisíc ľudí (asi 2 percentá obyvateľov), hoci polovica sa zároveň cíti aj Poliakmi.
Podpora troch strán vrátane časti strany premiéra Tuska tak môže znamenať, že konečne budú mať svoj jazyk. Alebo po sliezsky – godku.
