BRATISLAVA. Je sobota krátko pred pol deviatou večer. Presne o pol ste mali zhasnúť v byte svetlá, zapáliť pripravené sviečky a vydržať tak aspoň hodinu.
Podobne ako Bratislavský hrad či ďalšie slovenské hrady a zámky, pamiatky svetového dedičstva UNESCO, dominanty Sydney, Moskvy či New Yorku ste sa mohli ponoriť do tmy, ktorá mala symbolicky upozorniť na svetové problémy so životným prostredím - a najmä na prebiehajúcu zmenu klímy a otepľovanie.
Prebiehala celosvetová Hodina Zeme, ktorá chce hodinou tmy svetu pripomenúť, že naša planéta má problémy.
Najväčšia na svete
Fakty
Hodina Zeme
Akcia sa začala v roku 2007 v austrálskom Sydney.
O rok sa zapojilo 400 miest.
V roku 2011 Hodinu Zeme podporovalo 135 krajín sveta vrátane Slovenska.
Globálna iniciatíva sa začala pred piatimi rokmi ako miestna iniciatíva v austrálskom Sydney.
Svetový fond na ochranu prírody (WWF) chcel pôvodne obyvateľom mesta pripomenúť, že aj obyčajní ľudia majú silu zmeniť veci okolo seba. Už ďalší rok sa k aktivite pridali štyri stovky miest po celom svete.
„Hodina Zeme je oslavou sily ľudí a najväčšia svetová udalosť na podporu planéty,“ povedal podľa Time Dermot O'Gorman zo svetového fondu. Minulý rok sa po prvý raz do akcie oficiálne zapojilo aj Slovensko.
A tento rok aj astronauti na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS, kde André Kuipers sledoval a fotografoval, ako akcia na planéte pod ním prebieha.
Zlý symbol?
Nie všetci však s Hodinou Zeme súhlasia. Podľa niektorých podporuje predsudky o tom, čo znamená byť zeleným.
„Žiadať ľudí, aby sedeli v tme, len podporuje predsudok, že zelení chcú, aby sme sa všetci vrátili do jaskýň,“ napísal pre britský Guardian George Marshall z organizácie COIN, ktorá informuje o problémoch s klímou.
