V centre Washingtonu svieti bilbord, na ktorom sú iránski lídri prezident Mahmúd Ahmadínedžád a ajatolláh Chameneí a nad nimi americký prezident Barack Obama.
„On hovorí, že nukleárny Irán je neakceptovateľný. Veríte mu?“ píše sa na plagáte v hlavnom meste, ktoré tradične drukuje demokratom.
Napriek tomu, že zahraničná politika americké voľby spravidla nerozhoduje, jeden štát môže tohtoročnú kampaň dramaticky ovplyvniť.
Irán, Irán, Irán
„Našou agendou číslo jeden je Irán, číslo dva Irán a číslo tri Irán,“ rozpráva nemenovaný predstaviteľ jednej z najvplyvnejších oficiálne zaregistrovaných lobistických skupín v Spojených štátoch Americko-izraelského výboru pre verejné záležitosti.
Lobisti proizraelskej organizácie majú teraz vo Washingtone najviac práce, aby presvedčili kongresmanov, že iránska hrozba je naozaj reálna. Podľa Izraela zostáva Iránu už len málo času na dokončenie jadrovej bomby.
Čoraz viac sa špekuluje o tom, že by Izrael v blízkom čase s pomocou Spojených štátov mohol podniknúť preventívny útok na Irán ako v minulosti v Iraku či v Sýrii.
Je to o rope
Americký prezident Barack Obama by sa najradšej priamemu zásahu proti Iránu vyhol. Preventívny útok, či už s pomocou Izraela, alebo bez neho, by okrem nového vojnového konfliktu na Blízkom východe radikálne zdvihol ceny benzínu v Amerike, ktoré sú už teraz rekordne vysoké.
To je téma, na ktorú reagujú americkí voliči veľmi citlivo. Najmä tam, kde za prácou treba dochádzať desiatky kilometrov.
„A to sa týka všetkých amerických štátov,“ rozpráva Becky Thompsonová z južanského Arkansasu, kde vedie výbor pre ekonomický rozvoj. „Vysokú cenu ropy tu cíti takmer každý vo svojom vrecku,“ rozpráva.
Republikánski kandidáti na čele s Mittom Romneym útočia na Obamu, že robí málo proti vysokým cenám benzínu a že je na Irán mäkký.
Prezident sa snaží presvedčiť voličov, že to tak nie je. Koncom minulého týždňa vyhlásil, že svet má dostatok ropy aj bez iránskej a podporil ďalšiu vlnu sankcií proti Iránu.
Kým Európska únia vyhlásila od leta embargo na iránsku ropu, Spojené štáty sa snažia presvedčiť, aby ju nekupovali aj krajiny ako Čína, Južná Kórea či Japonsko.
Cieľom je podľa New York Times vyšťaviť iránsku ekonomiku, aby nemohla financovať svoj podozrivý jadrový program.
Pentagon útok nevylučuje
„Je jasné, že keby Izrael podnikol preventívny útok proti Iránu ešte pred voľbami, Obama by ho podporil, aj keď by mu to nevyhovovalo,“ rozpráva profesor Jeremy Meyer z Univerzity Georgea Masona vo Washingtone.
Netreba za tým hneď hľadať proizraelskú loby. Americkí voliči sú väčšinou veľmi nábožensky orientovaní a Izrael považujú za kľúčového spojenca, ktorého treba chrániť.
„To je jediná zahranično-politická téma, ktorá zohráva v kampani skutočne veľkú úlohu,“ rozpráva expert na náboženstvo z Pew Research Center Gregory A. Smith.
O tom, že možnosť priamej akcie proti Iránu nie je vylúčená, sa otvorene hovorí aj za múrmi jednej z najväčších budov na svete – v Pentagone.
„Nechávame si otvorené dvere aj pre túto možnosť,“ hovorí diplomaticky Joseph McMillan z ministerstva obrany.
Tomuto riešeniu by sa však Pentagon najradšej vyhol. New York Times nedávno zverejnili výsledky jeho tajnej simulácie útoku na Irán. Podľa nej by vyvolal väčšiu vojnu v regióne a zabili by asi dvesto amerických občanov.
Autor: Z Washingtonu od nášho redaktora Mirka Tódu
