MEXIKO. Bývalý mexický prezident Miguel de la Madrid Hurtado, ktorý viedol Mexiko v rokoch 1982-1988 počas ekonomickej krízy a ničivého zemetrasenia, dnes zomrel vo veku 77 rokov.
Oznámil to prezident Felipe Calderón na svojom účte na internetovej sociálnej sieti Twitter.
Hovorkyňa Calderónovho úradu potvrdila, že správu zverejnil na Twitteri samotný Calderón.
Calderón napísal, že mu je "hlboko ľúto úmrtia exprezidenta Miguela de la Madrida Hurtada".
Príčina smrti zatiaľ nebola oznámená, ale bývalý prezident bol od vlaňajšieho 17. decembra hospitalizovaný s dýchacími problémami.
V decembri sa objavilo niekoľko falošných správ o smrti de la Madrida Hurtada a dokonca aj samotný Calderón vyjadril v tom čase na Twitteri sústrasť exprezidentovej rodine. O niekoľko minút uviedol falošnú správu na pravú mieru.
Dlhoročná sekretárka exprezidenta neskôr povedala pre tlačovú agentúru Associated Press (AP), že zomrel dnes ráno.
Exprezident sa narodil 12. decembra 1934 v prominentnej rodine a vyštudoval právnickú fakultu mexickej štátnej univerzity, neskôr získal titul master z odboru verejná správa na americkej Harvardovej univerzite.
Manuel Bartlett, ktorý bol v čase administratívy de la Madrida ministrom vnútra, povedal pre mexickú televíziu, že bývalý prezident slúžil "počas jedného z najťažších období v dejinách Mexika - skutočného kolapsu národnej ekonomiky".
Ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, v ktorom vyjadrilo "najhlbšiu sústrasť" príbuzným a priateľom zosnulého nad "stratou tohto významného Mexičana".
De la Madrid počas svojho úradovania vytiahol Mexiko z ekonomického dna, ale zanechal ho v politickej kríze.
Slúžil šesť rokov, keď musel riešiť následky rozhadzovačnosti predchádzajúcej vlády, ktorá bola presvedčená, že stúpajúce ceny ropy nikdy neklesnú. Keď klesli, kúpna sila mexických platov sa znížila o polovicu kvôli inflácii.
Zemetrasenie s magnitúdou 8,1 pripravilo o život približne 9000 ľudí a zrovnalo časti hlavného mesta Mexiko zo zemou. Silný výbuch vo vládnom plynárenskom zariadení zabil vyše 500 ľudí na predmestiach metropoly. Bola to ďalšia zaťažkávajúca skúška prezidenta.
De la Madrid začal aj historickú premenu mexickej ekonomiky na ekonomiku voľného trhu. Keď nastúpil do úradu, predal približne 750 z 1155 spoločností, ktoré vláda vlastnila. Podpísal tiež medzinárodné zmluvy o voľnom obchode, ktoré vydláždili cestu Severoamerickej dohode o voľnom obchode a pomohli Mexiku rozvinúť sa na svetovú priemyselnú veľmoc - hoci nadmerne závislú od Spojených štátov.
