Balkánsku vojnu smutne preslávilo predovšetkým takmer štvrťročné obliehanie bosnianskej metropoly Sarajevo a masakra tisícov bosnianskych moslimov v Srebrenici .
SARAJEVO. Presne pred 20 rokmi oficiálne vypukla vojna na Balkánskom polostrove, ktorá si počas viac ako 40 mesiacov svojho trvania vyžiadala desaťtisíce obetí a zranených. Konflikt bol vyvrcholením rozpadu Juhoslávie.
V roku 1991 sa od multinárodného zoskupenia odtrhlo Slovinsko, čo dominujúci Srbi nechali bez väčšieho povšimnutia.
Skutočné problémy vyvolali až následné snahy vlády v chorvátskom Záhrebe a bosnianskom Sarajeve o opustenie Juhoslávie.
Vo oboch krajinách totiž žili početné srbské menšiny a vláda v Belehrade poukazovala na porušovanie ich práv.
Srbi preto odmietli akceptovať tento krok a vtedajší srbský prezident Slobodan Miloševič tvrdo podporoval zachovanie juhoslovanskej územnej celistvosti všetkými prostriedkami vrátane ozbrojeného boja.
Rozbuškou bolo bosnianske referendum
Rozhodujúcu úlohu v rozpútaní vojny zohralo bosnianske referendum z februára 1992, v ktorom sa obyvatelia prevažne moslimskej krajiny vyslovili za vyhlásenie nezávislosti od Juhoslávie. Bosnianski Srbi plebiscit bojkotovali a vyhlásili vlastnú republiku.
Krátko po vyhlásení samostatnosti bosnianskosrbské jednotky vedené generálom Ratkom Mladičom s podporou bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča začali konať v záujme zaistenia srbského územia.
To bolo spúšťačom konfliktov po celej krajine, ktorých súčasťou boli aj kruté etnické čistky na jednotlivých územiach, predovšetkým na východe Bosny.
Balkánsku vojnu smutne preslávilo predovšetkým takmer štvorročné obliehanie bosnianskej metropoly Sarajevo a masakra tisícov bosnianskych moslimov v Srebrenici Mladičovými jednotkami.
Kľúčovými postavami konfliktu boli okrem Karadžiča, Mladiča a Miloševiča aj chorvátsky prezident Fraňo Tudžman a jeho bosniansky náprotivok Alija Izetbegovič.
Najväčšiu zodpovednosť za zverstvá páchané na civilnom obyvateľstve sa pripisuje Srbovi Vojislavovi Šešeljovi. Kým Miloševič zomrel v haagskom väzení, Mladič, Šešelj a Karadžič čelia obvinenia z vojnových zločinov a hrozí im doživotné tresty.
Stotisíc obetí
Vojna na Balkáne sa skončila v decembri 1995 podpisom Daytonskej dohody v americkom štáte Ohio.
Tá bola výsledkom veľkého tlaku medzinárodného spoločenstva, ktorého súčasťou boli aj nálety NATO na bosnianskosrbské ciele.
Podľa oficiálnych údajov si konflikt vyžiadal viac ako 100-tisíc obetí a o svoje domovy prišli viac ako dva milióny ľudí.
Celkovo bolo za svoju úlohu v najväčšom európskom konflikte od druhej svetovej vojny odsúdených 45 Srbov, 12 Chorvátov a štyria Bosniaci
