Brusel 10. júna (TASR) - Hoci rozšírenie Európskej únie (EÚ) je najčastejšie charakterizované ako preteky jednotlivých štátov, teraz to vyzerá na poriadnu tlačenicu. Verejne síce lídri EÚ zdôrazňujú princíp diferenciácie, podľa ktorého budú kandidátske krajiny vstupovať podľa toho, ako budú pripravené, ale realitou je, že to stále viac vyzerá na big-bang, teda spoločný vstup väčšieho počtu krajín, píše bruselský týždenník European Voice.
Napriek rečiam o diferenciácii nahráva niekoľko faktorov scenáru tzv. veľkého tresku. Hoci švédske predsedníctvo urobilo obrovský kus práve v prvom polroku, čo niektorým kandidátom umožnilo uzavrieť už okolo 20 kapitol európskej legislatívy, práve teraz sa začína vyjednávanie o citlivých otázkach spojených s peniazmi. Všetky prípadné oneskorenia dávajú vítanú šancu kandidátskym krajinám, ktoré začali o vstupe rokovať neskôr, aby dobehli pokročilejšie štáty, píše týždenník.
Obavy o stratu regionálnej pomoci po rozšírení viedli Španielsko k tomu, aby načas zablokovalo dohodu EÚ o voľnom pohybe osôb. Madrid síce nakoniec ustúpil, ale tento spor zvýraznil najväčšiu hrozbu prípadného oneskorenia prístupových rokovaní. Nie je to neochota kandidátskych krajín podriadiť sa požiadavkám EÚ, ale snahy existujúcich členov chrániť svoje národné záujmy.
Hoci otázku voľného pohybu sa, zdá sa, podarilo vyriešiť, niekoľko "bitiek" je ešte len pred nami, pokračuje European Voice. Hádky okolo regionálnej politiky znovu prepuknú na budúci rok, keď sa bude predsedajúce Španielsko snažiť o dohodu v tejto oblasti. Francúzsko už zasa naznačilo, že bude na budúci rok neoblomné v diskusii o spoločnej poľnohospodárskej politike (CAP).
Skutočná pozícia Francúzska k CAP bude jasná až po prezidentských voľbách v máji 2002 a je jasné, že kľúčovú otázku, koľko peňazí majú farmári nových členských krajín dostávať po vstupe, sa nepodarí vyriešiť skôr ako do konca budúceho roku. Aj keby sa to podarilo, prijatie prvých členov pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2004 bude tvrdým orieškom, domnieva sa European Voice.
Keď sa prístupové rokovania skončia, všetky národné parlamenty budú musieť súhlasiť s prijatím nových členov ratifikáciou prístupových zmlúv každého kandidáta. Môže sa to urobiť rýchlo, ako v prípade Rakúska, Švédska a Fínska v roku 1995, ale predstavitelia EÚ odhadujú, že to bude trvať najmenej 12 mesiacov. Šanca, že k rozšíreniu dôjde do polovice roku 2004, sa tým stáva mimoriadne nepravdepodobná, konštatuje týždenník.
Navyše existuje ďalší dôležitý faktor, ktorý hovorí proti rozšíreniu pred rokom 2004 - Poľsko. Napriek ubezpečeniam, že kandidáti sú hodnotení individuálne, je jasné, že Varšava musí byť v prvej skupine, pokračuje European Voice.
Pomalý pokrok Poľska (zatvorilo zatiaľ len 16 kapitol, o tri-štyri menej ako najlepší kandidáti), pochybnosti o ich schopnosti implementovať európsku legislatívu a hrozba spomalenia reforiem pred jesennými voľbami zintenzívnili obavy, že najlepšie krajiny budú musieť čakať, kým najväčší kandidát splní podmienky členstva.
Diplomati z menších kandidátskych krajín argumentujú, že by bolo politicky jednoduchšie a menej nákladné pristúpiť k skoršiemu "minirozšíreniu" o najlepšie pripravených kandidátov (Maďarsko, Estónsko, Slovinsko, Cyprus), ako prijať naraz 10 krajín.
V kuloároch Európskej komisie (EK) a hlavných miest pätnástky však prevláda názor, že dvojfázové rozšírenie by mohlo mať katastrofálne účinky na podporu vstupu v tých štátoch, ktoré by boli z prvej vlny vynechané. Snáď najpresvedčivejším argumentom za big-bang je však obrovský nárast dôveryhodnosti EÚ, ak by sa jej podaril takýto ambiciózny projekt, uzatvára European Voice.
