Vláda v krajine, kde sa začala arabská jar, neustúpila radikálom. Odkaz na islamské právo zrejme v ústave nebude. Ak to dodrží, Tunisko bude v regióne výnimkou.
TUNIS. Obyvatelia izolovanej dedinky v horách na sever od Tunisu si to prežili. Islamskí radikáli, salafisti tam obsadili kľúčové posty v samospráve, vymenili imáma a zakázali alkohol či chodenie po uliciach neskoro večer.
Miestnych po slobodných októbrových voľbách v prvej krajine arabskej jari terorizovali tak, že sa obrátili na Ligu pre ľudské práva.
Polícia im však doteraz nepomohla a donedávna si nemohli byť istí ani podporou vlády, kde má prevahu islamistická strana.
Váhajú zakročiť
„Problémom je absencia štátnych inštitúcií a polície,“ hovorí pre SME členka ligy Garbi Raúdha. Tie váhajú zakročiť a znepriateliť si radikálnejšiu časť verejnosti.
Salafisti vzbudili rozhorčenie Tunisanov, keď na univerzite v Manúbe vymenili národnú vlajku za čiernu salafistickú. Dievča, ktoré sa im v tom pokúsilo zabrániť, surovo hodili na zem.
Dievča síce vyznamenal prezident, ale toho, čo vymieňal vlajku, stále nezadržali. Vláda sa až donedávna vyjadrovala smerom k salafistom zmierlivo a situáciu chcela riešiť dialógom. Nedávny výrok ministra vnútra, že konfrontácia so salafistami je nevyhnutná, mu narobil mnoho nepriateľov.
Ústava bez odkazu na šaríu
Teraz to vyzerá, že radikálom vláda neustúpi. Najsilnejšia islamistická strana Ennahda vyhlásila, že sa v ústave nebudú odvolávať na islamské právo šaría. Je to sklamanie pre radikálnych salafistov a úľava pre liberálov, ktorí sa obávali návratu do stredoveku.
„Ennahda sa rozhodla zachovať prvý článok predchádzajúcej ústavy bez zmeny,“ povedal popredný člen strany Ennahda Ameur Larajed tuniským médiám s tým, že chcú jednotu a nie rozdelenie.
V prvom článku ústavy z roku 1959 sa píše, že Tunisko je krajina s náboženstvom islamom, arabským jazykom a je republikou.
Ak strana splní sľub, jedenásťmiliónové Tunisko bude výnimkou v regióne, kde sa konzervatívne islamské právo v politike po revolúciách posilnilo, či už v Egypte alebo v Líbyi.
Radikálnejšia časť hnutia Ennahda, ktorá chcela odkaz na šaríu v prvom článku ústavy, nie je spokojná. Vedenie ich upokojuje, že väčšina zákonov je aj tak šaríou inšpirovaná.
Tunisanov zaskočilo, keď sa po revolúcii objavili salafisti, z ktorých mnohí boli ochotní za šaríu v ústave bojovať násilím. Krajina má jedny z najliberálnejších zákonov v regióne a náboženské prejavy na verejnosti boli za diktátora bin Alího tabu.
Bradatí muži, „les barbus“, ako ich tu volajú, sedeli vo väzení a ženy v nikábe (celotelový moslimský závoj) ste na ulici nestretli.
„Salafistov viac vidieť, ale to je dobre,“ hovorí európskym novinárom predseda tuniského parlamentu Mustafa bin Džafar. Tunisania sa vraj aspoň o probléme dozvedeli a môžu ho začať riešiť.
Kde sa vzali salafisti
Za salafistami niektorí vidia sklamaných členov strany zosadeného exprezidenta bin Alího, ďalší chudobnú nevzdelanú mládež. Mnohí pripomínajú finančné zázemie z krajín Perzského zálivu.
Liga pre ľudské práva, ktorú predchádzajúci režim neuznával, pripomína, že salafisti boli politickí väzni a liga ich bránila. „Po revolúcii sme zistili, že mnohí vrahovia či zlodeji sa vo väzení stali salafistami. Tí, čo boli zločincami, využívajú násilie aj teraz,“ vysvetľuje nám jej predseda Abdessattar bin Músá.
Podľa ligy nie je radikálov veľa, no sú veľmi viditeľní, lebo sú aktívni na internete. V politike sa na rozdiel od Egypta zatiaľ neangažujú.
Myslieť na to musela aj strana Ennahda, keď sa rozhodla nedať šaríu do ústavy. Sama balansuje medzi umiernenou a radikálnou časťou svojich voličov. Vie, že jasný príklon k tým druhým by jej odstrašil turistov a investorov, od ktorých je krajina závislá.
