Aliancia prizvala Bosnu, aby sa pripojila k akčnému plánu členstva (MAP) v apríli 2010, no žiadala, aby krajina vopred vyriešila zásadnú otázku vojenského vlastníctva.
SARAJEVO.
Muhamed Ibrahimovič pre denník Večernji list uviedol, že ak sa Bosna a Hercegovina v máji pripojí k akčnému plánu, v septembri začne s prvými reformami. "Cieľom Bosny je členstvo v EÚ a NATO. V tejto otázke vládne v krajine zhoda," povedal minister.
Aliancia prizvala Bosnu, aby sa pripojila k akčnému plánu v apríli 2010, no žiadala, aby krajina vopred vyriešila zásadnú otázku vojenského vlastníctva. NATO žiadalo, aby tri etnické komunity odovzdali vojenský majetok centrálnej vláde. Politickí lídri krajiny dosiahli začiatkom marca dohodu v otázke vojenského vlastníctva, čo bol dovtedy spor medzi inštitúciami centrálnej vlády a tromi entitami.
Základy pre fungovanie samostatnej Bosny a Hercegoviny vytvorila Daytonská dohoda z roku 1995, vďaka ktorej sa podarilo zastaviť krviprelievanie medzi etnickými Srbmi, Chorvátmi a Bosniakmi.
Zmluva zároveň krajinu rozdelila na Republiku srbskú s hlavným mestom Banja Luka a bosniacko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny, ktorej centrum sídli v metropole Sarajevo.
Krajina tiež disponuje rotujúcim predsedníctvom, na čele ktorého sa každých šesť mesiacov striedajú predstavitelia všetkých troch etnických skupín. Nad všetkým bdie okrem centrálnej vlády aj zvláštny vyslanec medzinárodného spoločenstva.
V súčasnosti je ním Rakúšan Valentin Inzko, ktorého predchodcom bol slovenský diplomat Miroslav Lajčák.
