Peking prežíva tvrdý súboj ortodoxných komunistov a prívržencov trhu. Hovorí sa o ňom len na webe.
PEKING, BRATISLAVA. Pred-mestie Pekingu obsadili tanky, ozýva sa streľba. Bezpečnostné zložky chcú zvrhnúť prezidenta Chu Ťintchaa, za prevratom je šéf bezpečnosti Čou Jonkchang.
Takéto informácie sa v posledných dňoch objavovali na čínskej obdobe Twitteru Weibo a užívatelia k tomu prikladali obrázky tankov. Aj keď ich odkazy cenzúra okamžite mazala, všimli si ich západné médiá.
Spor vo vedení
Čína však nie je Severná Kórea, je v nej množstvo zahraničných novinárov a tí informácie o prevrate okamžite popreli. Zábery tankov sú vraj z iných miest alebo z vojenských prehliadok. Potvrdili však, že v Číne sa niečo deje.
Akurát, že sa nebojuje na predmestí, ale v zákulisí komunistickej strany. Prezident Chu vo funkcii skončí po desiatich rokoch a na jeseň sa s ním vymení aj celé vedenie strany. Opäť sa oživil boj medzi prívržencami ďalšieho otvorenia ekonomiky a ortodoxnými komunistami.
Do druhej skupiny patrí Po Silaj. Meno si urobil ako stranícky šéf v Čchongčingu, tridsaťmiliónovom meste. Mesto pod ním rástlo najrýchlejšie v Číne a najmä začal tvrdo bojovať proti korupcii. Skončilo sa to odsúdením viacerých úradníkov, niektorých z nich na smrť. Odhalil pritom to, čo sa komunistická strana snaží skrývať – korupciu vo vlastných radoch.
Po sa mal stať na jeseň členom všemocného deväťčlenného politbyra. Namiesto toho ho strana začiatkom mesiaca vyhodila z postu provinčného šéfa strany. „Nechcú ho v politbyre, považujú ho za tvorcu problémov, ktorý nerešpektuje pravidlá,“ cituje Reuters zdroj zvnútra strany.
Budúci vodca
Straníkom sa nepáčilo, že Po si robil vlastnú kampaň. Z politbyra za ním však stál šéf bezpečnosti Čou, ktorý vraj zorganizoval prevrat na jeho podporu.
Hovorí sa aj o tom, že menšiu armádu si vybudoval aj sám Po. Čou sa už na verejnosti neobjavuje, strana navyše zvolala do Pekingu tisíce policajtov na ideologické preškolenie.
Stále však ide len o fámy.
Strana sa k nim oficiálne nevyjadruje a snaží sa vyvolávať dojem jednoty. Aj keby sa vyjadrila, mnohí ľudia by jej neuverili a považovali by to len za ďalší prejav propagandy. Číňania skôr uveria polopravdám, ktoré sa šíria na internete. Napríklad tej, že v krajine sa odohráva prevrat.
