Eskapáda lobistu Romana Janouška, ktorého tento týždeň uverejnené nahrávky potvrdili v úlohe najmocnejšieho muža Prahy, poriadne prevyšuje všetko, čo možno pre film vymyslieť.
V tom príbehu je hádam všetko, čo je v tejto krajine zlé. Od osobitnej ešpézetky, ktorú české zákony nedovoľujú (v Janouškovej je jeho dátum narodenia 1968), až po podnikateľovo bohorovné správanie sa k policajtom po zatknutí.
Pripomeňme, že ho chytili na úteku potom, čo opitý nabúral, a teda skoro úmyselne zabil ženu - cudzinku. Napriek tomu ho policajti nechali telefonovať a ani mu nenasadili putá (hoci inak ich nasadzujú často a radi, stačí len trochu zaspomínať na minulé kauzy). „Vďaka chlapci, bolo to také neformálne,“ hovorí Janoušek predtým, než za láskavej asistencie policajtov nasadne do ich auta.
Pre mnohých ľudí to bola vôbec prvá možnosť si Romana Janouška poriadne prezrieť. Až donedávna sa akejkoľvek mediálnej pozornosti úzkostlivo vyhýbal. Keď ešte začiatkom týždňa jeden český denník zverejnil odpočúvané telefonické hovory, musel ako ilustračnú fotku použiť niekoľko rokov starú snímku z Vysokých Tatier, kde bol pražský podnikateľ na zápase konského póla. Ale tento problém je vyriešený, po piatkovom incidente bude fotiek Romana Janouška dosť.
Ten človek nám môže byť ľahostajný. Môžeme sa len čudovať, že sa niekto taký mohol stať jedným z najvplyvnejších a najbohatších ľudí v hlavnom meste. Pritom nezaložil internetový vyhľadávač, nevybudoval významnú spoločnosť ani nevyhral v Športke. Vlastne málokto tuší, čo robí. Jeho hlavnou a možno jedinou kvalifikáciou je, že sa „kamaráti“ s politikmi.
Minulý týždeň bol predovšetkým politickým pohrebom exprimátora Pavla Béma. Kedysi jedného z najpopulárnejších politikov ODS, neskôr muža, ktorého väčšina Pražanov vnímala ako politika, ktorý mesto predal kmotrom.
Pritom nepochybne má charizmu, inteligenciu i ohromnú vôľu - zabehnúť maratón alebo vyliezť na najvyššiu horu sveta (pokiaľ tam teda skutočne bol) sa nepodarí každému. O to je smutnejšie, ako dopadol.
