Moskva 14. augusta (TASR) Prezidenti Arménska a Azerbajdžanu Robert Kočarian a Gejdar Alijev sa stretli dnes za rokovacím stolom, aby sa pokúsili nájsť riešenie patového stavu v arménskej enkláve Náhorný Karabach na území Azerbajdžanu. Rokovania prezidentov v sprievode ministrov zahraničných vecí a ministrov obrany sa konali v arménskej dedine Sadarak neďaleko spoločných hraníc.
Od rokovania o spornom území, kvôli ktorému obe krajiny viedli v 90. rokoch ťažké boje, sa neočakával zásadný prelom. Úspechom je už samotná schôdzka. Krehký mier trvá na Náhornom Karabachu už osem rokov.
Návrhy oboch strán na zníženie napätia a nájdenie mierového riešenia pre arménsku enklávu Náhorný Karabach sa zásadne líšia. Arménsko navrhuje dohodu v podobe celého balíka.
Podľa arménskeho ministra obrany Serža Sarkisiana navrhuje Jerevan komplexné riešenie v podobe stiahnutia vojenských jednotiek z obsadených území, návratu utečencov do svojich domovov a vyriešenie štatútu enklávy.
Baku s týmito krokmi v zásade súhlasí, ale trvá na tom, že sa musia realizovať v etapách. Arménska strana sa však obáva, že by sa touto cestou postupných krokov nepodarilo dotiahnuť riešenie až do konca. Arménsko a Azerbajdžan sa zásadne rozchádzajú aj v otázke budúceho štatútu Náhorného Karabachu. Jerevan by toto územie rád pričlenil k zvyšku krajiny napríklad pomocou koridoru.
Riešenie karabašského konfliktu mierovou cestou a nájdenie prijateľného štatútu tohto územia podporuje tzv. minská skupina Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre Náhorný Karabach.
Za mier v oblasti sa angažuje aj Rusko. V septembri 2001 ruský prezident Vladimir Putin počas návštevy Jerevanu ponúkol možnosť, aby sa Rusko stalo garantom plnenia dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
"Rusko je pripravené podporiť všetky varianty riešenia karabašského sporu, ktoré budú prijateľné pre obe strany," uviedol 15. septembra ruský prezident.
Moskva považuje Arménsko za svojho hlavného vojenského a politického spojenca na Kaukaze. Rusko má dobré vzťahy aj s Azerbajdžanom, s ktorým plánuje spoločné projekty ťažby a transportu ropy z nových nálezísk v Kaspickom mori.
Staronovým prezidentom medzinárodne neuznaného Náhorného Karabachu sa vo voľbách, ktoré sa konali minulý víkend, stal Arkadij Gukasian. Prezident chce ďalej posilniť armádu, pokračovať v hospodárskych reformách a dosiahnuť uznanie nezávislosti Náhorného Karabachu, ktorú zatiaľ uznáva len Arménsko. Rusko, Európska únia a rada Európy odsúdili konanie nedeľných volieb s tým, že sú zásahom do princípu územnej celistvosti Azerbajdžanu.
V rokoch 1988-94 si boje v Náhornom Karabachu vyžiadali asi 30.000 ľudských životov a donútili vyše milióna ľudí opustiť svoje domovy. Napriek prímeriu znepriatelených strán každoročne v enkláve padne asi 200 ľudí za obeť nášľapným mínam a ostreľovačom.
Táto situácia destabilizuje Azerbajdžan, ktorý by sa mal podľa predstáv USA stať hlavným vývozcom ropy na západný trh. Podmienky riešenia konfliktu stanovené na summitoch OBSE v Lisabone a v Istanbule - predovšetkým odsun arménskych vojsk - dodnes neboli splnené.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
