Baku 14. augusta (TASR) - Prezidenti Azerbajdžanu a Arménska Gejdar Alijev a Robert Kočarian sa dnes stretli na hraniciach oboch krajín, aby rokovali o spornej enkláve Náhorný Karabach. Neustále prerušovania a obnovovania rozhovorov o tomto spore sú príčinou nestability v oblasti Kaukazu už 15 rokov.
Prezidenti oboch krajín dnes rokovali v malej, dočasne postavenej budove v blízkosti vojenského kontrolného stanovištia v Nachičevanskej autonómnej oblasti, azerbajdžanskej enkláve, ktorá leží medzi Arménskom, Iránom a Tureckom.
Je to ich prvé stretnutie od summitu v novembri 2001 v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. S oboma predstaviteľmi sa na rokovaniach zúčastnili aj ministri zahraničných vecí a obrany.
Aj napriek úsiliu amerických, ruských a európskych sprostredkovateľov dosiaľ obe strany nedosiahli politické urovnanie konfliktu. Vojaci Náhorného Karabachu a azerbajdžanská armáda stále stoja tvárou tvár voči sebe a oddeľuje ich zem nikoho okolo enklávy, pričom príležitostne dochádza k streľbe. Obaja prezidenti sú doma pod veľkým tlakom, aby neustupovali zo svojich stanovísk.
Boje vypukli v prevažne Arménmi obývanej enkláve v Azerbajdžane už v roku 1988, čím vzplanul prvý z mnohých etnických konfliktov, ktoré sprevádzali rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1991. Približne 30.000 ľudí zahynulo a milión bolo donútených utiecť z oblasti predtým, ako sa v roku 1994 uzavrelo krehké prímerie.
V desaťročí po získaní nezávislosti sa Arménsko prepadlo do chudoby. Pre Azerbajdžan záplava utečencov z Náhorného Karabachu a hrozba znovuvypuknutia vojny bráni rozvoju na ropu bohatých ropných polí v oblasti Kaspického mora.
