Je jedným z najväčších amerických expertov na vedenie politickej kampane na sociálnych sieťach a v súčasných primárkach radí republikánskemu kandidátovi Newtovi Gingrichovi. Ak zle používate sociálne médiá, môžete prehrať voľby, hovorí VINCENT HARRIS.
Akú dôležitú úlohu majú sociálne médiá v súčasnej predvolebnej kampani v Amerike? Dá sa porovnať s rokom 2008?
„Je to niečo úplne iné. Pred štyrmi rokmi Mike Huckabee, kandidát, pre ktorého som pracoval, používal stránku MySpace. Nikto nemíňal peniaze na Facebooku, ten iba začínal. Guvernér Huckabee začal ako prvý používať Twitter. Kampane teraz míňajú veľmi významnú časť rozpočtu na online médiá. Investujú na internete čas a zdroje, ktoré boli v roku 2008 nepredstaviteľné.“
Koľko asi?
„Newt Gingrich míňa zhruba štvrtinu celkového rozpočtu na online kampaň.“
Stojí to za tie peniaze?
„Absolútne. Máte možnosť dotknúť sa špecifických skupín voličov a vyslať im politický odkaz šitý presne pre nich. Napríklad v Iowe, keď som robil pre guvernéra Perryho, naše reklamy pre vojnových veteránov smerovali priamo veteránom či reklamy pre ženy išli iba ženám. Naše reklamy zamerané na vieru a hodnoty priamo evangelikálnym voličom. Stojí to za tie peniaze aj preto, že sa online dokážu vyzbierať milióny na kampaň. Newt Gingrich takto vyzbieral desať miliónov.“
Používajú špecifické skupiny voličstva v Amerike Facebook? Dajú sa nájsť na sociálnych sieťach?
„Áno. Ľudia na Facebooku si niekedy ani neuvedomujú, koľko dávajú rozličných informácií pre inzerentov či politikov. Napríklad, keď chceme zaujať vojnových veteránov, môžeme inzerovať priamo ľuďom, ktorí absolvovali vojenskú akadémiu West Point či vojenský inštitút vo Virgínii, alebo tým, čo podporujú vojenské stránky. Je veľmi ľahké inzerovať priamo pre ženy, pretože ľudia sa na Facebooku priznávajú, či sú muži, alebo ženy. V týchto primárkach sú ženy veľmi významnou demografickou skupinou, ktorá nie je jednoznačne rozhodnutá pre jedného kandidáta. Tímy všetkých kandidátov sa snažia zistiť, ako čo najlepšie osloviť ženy na sociálnych sieťach.“
Na Slovensku napríklad moji rodičia, ktorí sú päťdesiatnici, nepoužívajú Facebook. U nás je takmer nemožné získať túto skupinu cez sociálne siete.
„Na Slovensku je to úplne iné. Trochu som to študoval predtým, ako som sem prišiel. Podľa stránky Socialbakers.com zhruba 60 percent ľudí na Facebooku na Slovensku sú ľudia vo veku od 18 do 34. V Spojených štátoch je to úplne iné. Ak sa pozriete na stránku Newta Gingricha, vekové zloženie jeho facebookových fanúšikov pripomína schody dohora. Najmenej fanúšikov má do 24 rokov a najviac nad 55 rokov. Starší ľudia sú veľmi aktívni na Facebooku. A nedávno som čítal štatistiku, že na svete sú teraz ženy nad 45 rokov najväčšou skupinou, ktorá sa pripája na Facebook. Na Slovensku je to iné, ale ja verím, že čím sa viac rozšíri Facebook aj do iných vekových skupín, tým viac sa to bude podobať na Spojené štáty.“
Pamätáte si nejakého politika, ktorý vyhral voľby len cez sociálne médiá?
„Ja rád hovorievam: nemôžete vyhrať voľby iba používaním sociálnych sietí. No môžete voľby prehrať, ak ich nepoužívate alebo nepoužívate dobre. V Amerike bolo mnoho prípadov, keď kandidát urobil veľkú chybu na internete alebo nezareagoval dobre online. George Allen, senátor z Virgínie, bol prvým takým prípadom. Kandidoval v roku 2006 a urobil veľkú chybu na YouTube videu, ktoré sa vo veľkom šírilo a stálo ho voľby. Ďalší príklad je kongresman Anthony Weiner, ktorý skončil po tom, čo posielal svoje obscénne fotky cez Twitter.“
Sociálne médiá, televízia, stretnutia s občanmi a noviny. Môžete tieto veci zoradiť podľa dôležitosti v kampani?
„Najdôležitejšia je určite televízia, po ktorej nasleduje veľká priepasť. Potom nasledujú, aspoň v Spojených štátoch, sociálne médiá a noviny, ktoré sú na tom rovnako. Posledné sú stretnutia s občanmi. Komunikácia s voličom je stále veľmi efektívna, ale v prípade vašich volieb alebo našich prezidentských volieb nemôžete ísť ku každým dverám.“
Ale môžete sa dostať do každého počítača.
„Presne tak.“
Je Obama lepší pri využívaní sociálnych médií ako republikánski kandidáti?
„Určite bol pred štyrmi rokmi. V mnohom je stále, ale republikáni sa už chytili. Obama má vlastnú technologickú kanceláriu v San Franciscu. Existujú však napríklad štúdie, že republikáni používajú efektívnejšie Twitter ako demokrati. V Spojených štátoch bola veľká priepasť v tom, ako využívajú sociálne médiá demokrati a republikáni, ale to už je takmer preč.“
Je ťažké presvedčiť starých politikov, aby využívali sociálne médiá?
„Záleží na kandidátovi. Napríklad Gingrich pri stretnutí s ľuďmi ich stále vyzýva, aby ho sledovali na Twiteri, aby išli na jeho stránku. Sám chcel, aby sa naživo vysielali jeho stretnutia s občanmi, ktoré sme robili na facebookovej stránke. Gingricha sme nemuseli presviedčať, dokonca on presviedčal nás, aby sme boli kreatívni.“
Píšu politici v Spojených štátoch blogy? A komunikujú s ľuďmi, ktorí ich komentujú?
„Opäť závisí od kandidáta. Mal som klienta, ktorý kandidoval na pozíciu guvernéra štátu Missouri. Bol veľmi dôležitým biznismenom v tomto štáte, volal sa Dave Spence. Každú noc písal sám osobne komentáre ľuďom, ktorí sa mu vyjadrovali na jeho facebookovskú stránku. Každú noc. Sťažoval mi tým prácu.“
Je dobré odpovedať ľuďom?
„Určite je to dobré. Pochopil, že sú to skutoční ľudia, skutoční voliči v Missouri. A keď na tie otázky neodpovedáte, nepoužívate sociálne médiá správne. Toto je krása sociálnych médií. Je to dvojsmerná cesta, komunikácia, ktorá vynecháva tradičné médiá a núti ľudí, aby sa zapojili.“
Nebojíte sa, že sociálne médiá a všeobecne internet sa budú využívať aj na špinavú kampaň?
„Určite, teraz je každý novinár, každý môže niečo uverejniť. Ale povedal by som toto: ak sa nezapájate online, urobí to niekto iný. Niekto hovorí o politikoch, niekto ich komentuje. Internet priniesol zvýšenú kontrolu nad kandidátmi. Nič už nie je mimo záznamu. Napríklad je slávny prípad, keď politička Carly Fiorinová, ktorá kandidovala do senátu, rozprávala o účese súperky, keď bol mikrofón zapnutý. Špinavé hry sa viedli už pred érou internetu. Ten teraz dáva viac hlasu tým, ktorí ich chcú hrať.“
