Málokto má rád politikov. A skoro nikto nemá rád tých, ktorí sú pri moci. Pripadajú nám málo výkonní, ale arogantní a skorumpovaní. Iritujú nás ich chyby, pretože si uvedomujeme, že sme si ich sami zvolili a že jednoducho lepší nie sú k dispozícii. Sú zrkadlom, v ktorom vidíme sami seba.
Demonštrácie, ktoré od štvrtka prebiehajú v Česku (a ktorých sa zúčastnili rádovo tisícky ľudí), nevolajú len po zmene vlády, skôr režimu. Organizátori tzv. holešovskej výzvy hovoria, že chcú obmenu až 95 percent budúcich politikov, že ich chcú nahradiť dočasnou vládou odborníkov a že noví politici napokon vzídu zo „spravodlivejších“ volieb.
Nemám najmenšie tušenie, ako môžu byť voľby spravodlivejšie. Vlastne mám, v rámci intelektuálneho žartovania rád tvrdím, že by sa sila každého voličského hlasu mala odvíjať od inteligencie a vedomostí daného konkrétneho voliča. Ale to mi neprejde.
A toto nemajú organizátori protestov na mysli. Oni nepovedali, ako si nový systém predstavujú. Vieme len, že jeden z iniciátorov protestov patril ku kritikom minulého režimu. Dáva mu to morálny kredit, veď pomohol pádu komunistov. Po viac ako 20 rokoch zisťuje, že to asi malo byť inak. To asi my všetci.
Ale viete čo? Ja nechcem meniť režim. Vyhovuje mi, že žijeme v krajine, kde je jedna z najvyšších životných úrovní na svete. Kde existujú skoro najmenšie rozdiely medzi bohatými a chudobnými. A kde vládnu idioti, ktorých je možné raz začas vymeniť.
