Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom o 17:10.
Pochybný proces po útoku na metro v Minsku kritika Západu neovplyvnila.
MINSK. Bieloruská spravodlivosť je extrémne rýchla. Neprebehol ani rok od teroristického útoku na metro v Minsku, pri ktorom zomrelo pätnásť ľudí, a jeho údajných vinníkov režim vypátral, odsúdil a poslal na smrť. Dvoch mladých mužov popravili guľkou do hlavy a pochovali podľa tradícií v neoznačenom hrobe. Nič o ňom nevie ani najbližšia rodina.
O vykonaní verdiktu informovala v sobotu večer bieloruská štátna televízia. Dvoch 26-ročných mužov, Uladzislava Kavaljova a Dzmitryja Kanavalava popravili napriek protestom ľudskoprávnych organizácií aj Európskej únie. Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, ktorá sa nepridala k moratóriu na trest smrti.
Tvrdohlavý Minsk
„Sme hlboko zarmútení touto správou,“ citovali svetové agentúry generálneho tajomníka Rady Európy Thorbjörna Jaglanda. Bieloruský režim sa podľa neho stáva ešte izolovanejším od demokratickej Európy. Podľa šéfky európskej diplomacie Catherine Ashtonovej nemali odsúdení zaručené právo na vlastnú obhajobu.
V prípade teroristického útoku z 11. apríla 2011 na metro je podľa aktivistov priveľa pochybností. Kritici obviňujú režim Alexandra Lukašenka, že prípad využil na odvrátenie pozornosti od hlbokej ekonomickej krízy.
Kanavalav, ktorý mal položiť bomby pod lavičku v metre počas dopravnej špičky, vinu priznal. Jeho matka je však presvedčená, že ho k tomu prinútili mučením vo väzení. Kavaljov, ktorý mal o prípravách útoku vedieť, sa najskôr priznal, potom trval na nevine. Obaja sa mali podieľať aj na bombových útokoch vo Vitebsku v roku 2005.
Nemilosrdný Lukašenko
Mladí Bielorusi sa poznali ešte zo školy vo Vitebsku, kde spolu pracovali. Lukašenko žiadosť o milosť zamietol. Ako prezident rozhoduje o všetkých popravách v krajine.
„Neviem, či sú ozaj nevinní,“ napísala v komentári Obyčajná vražda šéfredaktorka opozičného serveru Charta 97 Natallia Radzina. V krajine, kde nefunguje nezávislé vyšetrovanie a kde sú obvinení mučení KGB v izolácii, by sa podľa nej popravovať nemalo.
Sankcie proti Lukašenkovi nepomáhajú
MINSK, BRATISLAVA. Európska únia po zmanipulovaných prezidentských voľbách v roku 2010 síce zaviedla pre predstaviteľov bieloruského režimu sankcie, jej principiálny postoj však neprinútil Alexandra Lukašenka k zmene.
Tlak nezastavil kontroverzné rozsudky trestu smrti, ani prepustenie politických väzňov, medzi ktorými je aj bývalý prezidentský kandidát Andrej Sannikov či líder mimovládnej organizácie Viasna, ktorá monitorovala represie KGB.
Časť európskych lídrov vrátane slovenského ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu okrem zákazu cestovania pre špičky režimu navrhuje aj presadenie ekonomických sankcií, ktoré by poškodili krajinu. Rizikom takého trestu je, že by sa po ňom Minsk ešte viac upol na Rusko, ktoré ho napriek nezhodám stále dotuje.
Mirek Tóda
