Berlín 9. júna (TASR) - Nadácia Konráda Adenauera (KAS), blízka nemeckej Kresťanskodemokratickej únií (CDU), zostavila pred nastávajúcim summitom o ďalšom rozširovaní Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý sa má uskutočniť na budúci rok v Prahe, maximálne kritickú bilanciu potenciálnych nových členov aliancie, píše dnes nemecký denník Die Welt.
Plánované rozsiahle rozširovanie NATO o všetky pobaltské krajiny a viaceré štáty juhovýchodnej Európy podľa modelu tzv. veľkého tresku (Big Bang), čiže rozšírenia aliancie o veľkú skupinu štátov, KAS odmietla. "NATO, ktoré by sa náhle rozrástlo až o 28 či 29 štátov, by bolo sotva možné aj naďalej považovať za spojenectvo štátov spôsobilé k právnym úkonom", píše sa v zatiaľ nezverejnenej bilancii, ktorú má k dispozícií redakcia denníka Die Welt.
Nadácia ďalej varuje, že náhle rozšírenie aliancie v podstate o viac ako polovicu súčasného stavu by viedlo k ochromeniu jej činnosti. Okrem toho nedosahujú podľa bilancie KAS všetci záujemcovia o členstvo v NATO rovnaký stupeň pripravenosti na vstup. Albánsko a Rumunsko sú napríklad od vstupných kritérií NATO veľmi vzdialené. Podľa KAS nie je z tohto pohľadu vízia Big Bangu "ani želateľná, ani realistická".
Nadácia sa naproti tomu vyslovuje za variantu tzv. "nulového riešenia", čiže presunutia termínu prijatia nových členov. Ani v tomto riešení však nevidí KAS len pozitíva a domnieva sa, že nájsť prijateľné riešenie nebude o niekoľko rokov o nič ľahšie ako dnes. Možné pokroky niektorých kandidátskych krajín v prípade odsunutia termínu prijatia - pričom sa v tejto súvislosti v dokumente spomína Slovinsko - nechala KAS bez povšimnutia. Pri alternatíve "nulového riešenia" by sa navyše mohlo spochybniť krédo NATO o politike otvorených dverí a realizáciou práve tohto riešenia by vznikol dojem, že ide o ústupok voči Moskve. Rusko totiž aj naďalej ostro kritizuje plány aliancie na prijatie nových členov. V súčasnosti sú už členmi NATO tri krajiny bývalého Varšavského paktu - Poľsko, Maďarsko a Česká republika, pripomína Die Welt.
Aby sa zabránilo škodám na vierohodnosti aliancie, navrhla KAS tzv. scenár najmenších spoločných menovateľov, v ktorom ide o prijatie čo možno najmenšieho počtu nových členov. Prvým kandidátom na prijatie do NATO by bolo v tomto prípade Slovinsko, ktorého prijatie pri poslednej vlne rozširovania stroskotalo predovšetkým na odpore zo strany USA, keďže Washington rátal vtedy s prijatím len troch nových členov.
Podľa KAS sa pozícia Slovinska medzičasom "ďalej pozitívne vyvinula". Ako kandidát by ďalej do úvahy pripadalo Bulharsko, zatiaľ čo pozíciu Slovenska hodnotí Nadácia kriticky: na Slovensku nemožno totiž vylúčiť negatívne zvraty a nesprávny politický vývoj. Opačný názor zastáva podpredseda CDU Volker Rühe, ktorý sa už viackrát vyslovil práve za prijatie Slovenska, Slovinska a Bulharska.
Podľa Nadácie však prijatie ostatných juhovýchodných európskych krajín nemá takmer žiadny význam, píše sa v Die Welt.
Napriek ruskému vetu a rečiam Moskvy o "červenej čiare", ktorá nesmie byť prekročená, považuje KAS prijatie aspoň jednej z pobaltských krajín Litvy, Lotyšska alebo Estónska za vysoko pravdepodobné. V tejto súvislosti KAS odmieta aj obavy o eventuálnom dlhodobom rozpore s Moskvou. Postoj Ruska je v tejto otázke podľa KAS nestály a závisí od toho, ktoré signály považuje Moskva pre svoju vnútornú politiku za nevyhnutné, uzatvára Die Welt.
