Pri útoku na mešitu v Bruseli zahynul miestny imán.
BRUSEL. Za pondelňajším útokom na šiitskú mešitu v Bruseli, ktorý si vyžiadal jednu obeť, sú podľa všetkého vnútromoslimské náboženské spory medzi šiitmi a sunnitmi, uviedla dnes belgická televízna a rozhlasová stanica RTBF. Polícia túto správu nepotvrdila, ale ani nevyvrátila.
K útoku na mešitu Rida, ktorá je najväčším šiitským svätostánkom v celom Bruseli a zároveň slúži ako kultúrne centrum šiitov, došlo v pondelok okolo 17.45 h.
Podľa očitých svedkov muž, ktorý sa ničím neodlišoval od ostatných veriacich, vošiel do mešity s akýmsi vrecom na chrbte. Vnútri vybral nálož podobnú Molotovovmu kokteilu a hodil ju dovnútra budovy.
Počas útoku sa v mešite nachádzalo viac ako desať ľudí, ktorí sa snažili pred ohňom uniknú. Imám mešity Abdallah Dadou spolu s ďalším mužom sa pokúsili šíriace sa plamene za každú cenu uhasiť, čo sa moslimskému duchovnému stalo osudným. Prvý z dvojice dokázal prebehnúť cez oheň a zachrániť sa aj za cenu zranení.
Štyridsaťsedemročného imáma a otca štyroch detí našli požiarnici na prvom poschodí, pričom obeť vykazovala príznaky otrávenia dymom.
Podľa správ z miestnej šiitskej komunity ide o útočníka z radov salafistov. Salafizmus je radikálna odnož sunnitskej verzie islamu, ktorá volá po návrate k pôvodnému učeniu podľa Koránu a tzv. sunny, čiže zvykového práva.
Šiiti a sunniti sa sporia už po stáročia, pričom prvý vážny rozkol nastal medzi nimi už v roku 680 n.l. Šiiti tvrdia, že jedinými šíriteľmi a vykladačmi islamu môžu by priami potomkovia proroka Mohameda, kým sunniti túto skutočnosť neuznávajú.
Flámsky denník De Morgen dnes v tejto súvislosti uviedol, že šiitská mešita Rida stojí vo štvrti Anderlecht v obvode Cureghem, ktorý je osídlený prevažne sunnitskými imigrantmi a usadlíkmi.
Polícia zadržala muža podozrivého z útoku už krátko po incidente, avšak bezprostredne neprezradila jeho totožnosť, vierovyznanie a ani možné motívy útoku, ktorý pobúril nielen šiitskú komunitu, ale i celú belgickú verejnosť.
