HAAG. Medzinárodný súdny dvor (ICJ), ktorý je najvyšším súdnym orgánom Organizácie Spojených národov, sa v pondelok začal zaberať ďalšou žiadosťou Belgicka, aby nariadil stíhanie bývalého čadského prezidenta Hisseneho Habrého za zločiny proti ľudskosti.
Bývalý diktátor známy pod prezývkou "africký Pinochet" totiž naďalej vedie pokojný život v Senegale, kde našiel útočisko po prevrate vo svojej krajine v roku 1990.
Výsledkom najnovších krokov Belgicka, ktoré koná na základe podnetu občanov čadského pôvodu, by malo byť postavenie Habrého pred súd priamo v Senegale alebo jeho vydanie belgickým orgánom. Ide pritom o doteraz najvážnejšiu snahu o dosiahnutie zadosťučinenia pre obete osemročnej diktatúry podporovanej USA a Francúzskom, ktorá má podľa čadských vyšetrovateľov na svedomí okolo 40-tisíc ľudských životov.
Ako vyhlásil počas pondelňajšieho pojednávania zástupca Belgicka Paul Rietjens, mnohé z Habrého obetí prežili "neuveriteľné mučenie" a "zaslúžia si spravodlivosť". Brusel sa obrátil na ICJ ešte v roku 2009, pričom argumentuje tvrdením, že Senegal poskytovaním ochrany bývalému krutovládcovi "porušuje všeobecnú povinnosť trestať zločiny proti medzinárodnému humanitárnemu právu". Haagsky súd totiž rozhoduje iba v sporoch medzi členskými štátmi OSN a neprijíma žaloby proti jednotlivcom.
V súčasnosti 69-ročný Habré je často prirovnávaný k bývalému čilskému diktátorovi Augustovi Pinochetovi, keďže podobne ako on čelí obvineniam z rozsiahleho porušovania ľudských práv, ako aj vraždenia a mučenia oponentov. Čadský tribunál ho v roku 2008 odsúdil v neprítomnosti na smrť za protištátne zločiny.
