V nedeľňajšom referende by si Švajčiari mohli odhlasovať o dva týždne viac voľna. Odborári ho chcú pre prepracovaných zamestnancov, sociológovia hovoria, že Švajčiari majú prácu v krvi.
BERN, BRATISLAVA. Muž na videu sedí s ostatnými kolegami v práci, keď zrazu začne búchať do klávesnice, počítač hodí na zem a začne po obrazovke dupať. Strih. Muž sedí na pláži v plavkách a popíja kokteil.
Film má správne naladiť Švajčiarov na nedeľňajšie referendum s otázkou, či chcú o dva týždne viac dovolenky. Zaujímavejšia ako otázka ľudového hlasovania, o akom mnohí snívajú, by mohla byť odpoveď.
Podľa prieskumov chcú Švajčiari odpovedať NIE.
Chorý pracovník je drahý
Viac voľna pre zamestnancov žiadajú odbory. Tvrdia, že každý druhý Švajčiar má zdravotné alebo psychické problémy a že tak štát vyjde stres v práci na desať miliárd frankov ročne (8,3 miliardy eur).
„To nás vychádza draho,“ hovorí pre Neue Zürcher Zeitung Martin Flügel, prezident Travail-Suisse, organizácie zastrešujúcej v krajine odbory.
Namiesto štyroch týždňov dovolenky ponúkajú do roku 2018 šesť týždňov voľna. „Veľa zamestnancov nezvláda pracovné zaťaženie a stres, ničí to rodinný život a voľný čas,“ hovorí pre Tagesanzeiger hovorkyňa odborov Therese Schmidová.
Rebríček poradenskej firmy Mercer z roku 2009 dokazuje, že Švajčiari pracujú viac ako väčšina Európanov. Len Holanďania majú o jeden deň menej voľných dní ako Švajčiari, teda 28.
Švajčiari pracovať chcú
Protiargument nájdete na červeno-bielych plagátoch na ulici, v metre, na letisku či v inzerátoch vo švajčiarskych novinách. Viac voľna znamená menej práce a šesť týždňov voľna bude stáť tri miliardy frankov (päť miliárd eur), čo je veľa v čase krízy.
Zdražela by pracovná sila, menšie firmy by museli nabrať nových ľudí, aby vykryli dovolenky zamestnancov. A stres by v práci podľa odborníkov neubudol, zamestnanci by prácu po dovolenke museli dohnať. „Švajčiari to vždy vnímajú tak, že keď sa nebude dariť ekonomike, nebude sa dariť ani im,“ hovorí sociológ Ueli Mäder.
Podľa prieskumu rádia SRG povie 63 percent Švajčiarov nie. Sociológ Kurt Imhof to vysvetľuje švajčiarskou povahou. „Práca je zmysluplná. Len ten, kto pracuje, vedie naplnený život - tento názor je v spoločnosti hlboko zakorenený,“ vysvetľuje pre agentúru DPA.
Sedí to, keď si pozriete výsledky podobných ľudových hlasovaní v minulosti. V roku 1985 Švajčiari odmietli viac platených dní voľna, o tri roky neskôr nechceli znížiť 40-hodinový pracovný týždeň a v roku 2002 neuspela iniciatíva na 36-hodinový pracovný týždeň.
Podľa denníka Tagesanzeiger sa rozmaznali len raz, keď v roku 1993 si odsúhlasili voľný deň 1. augusta.
Mladší by voľno brali
Sociológovia však upozorňujú, že proti budú hlasovať hlavne starší ľudia nad 60 rokov, ktorí majú pracovné návyky zakorenené, mladším Švajčiarom sa predstava viac voľných dní pozdáva. Výsledok nedeľňajšieho hlasovania tak nemusí byť taký jednoznačný, ako ukazujú prieskumy.
Švajčiari so svojou priamou demokraciou rozhodujú v referendách veľa a často. Švajčiarske NIE dlhšej dovolenke by však po hlasovaniach o zákaze minaretov či kriminálnikoch z cudziny urobilo dojem.
