VIEDEŇ, BRATISLAVA. Dostáva invalidný dôchodok a spolu s manželom má každý mesiac 1300 eur na živobytie. Žena tvrdí, že z toho s manželom nevychádzajú. Nemajú peniaze na kúrenie a lekárov, keďže ona je chorá.
Preto chodí Viedenčanka niekoľkokrát týždenne žobrať. Dvadsaťkrát ju už za to zadržala polícia a potrestala. Peňažná pokuta je tiež nad jej pomery - 700 eur alebo týždeň vo väzení. Preto sa obrátila na ústavný súd, ktorý má dnes o zákaze žobrania vo Viedni verejne rokovať.
Zákaz vo Viedni
Argumenty
Zákaz žobrania
zástancovia upozorňujú, že zákaz žobrať porušuje právo na slobodný život a právo na slobodu pri zarábaní si,
kritici hovoria, že štát sa o ľudí stará dostatočne a zákaz žobrania chráni tých, ktorých na žobranie zneužívajú organizované skupiny.
Od marca 2010 je v rakúskej metropole žobranie zakázané. Akékoľvek. To profesionálne, keď si muž alebo žena na ulici zlepšuje nedostatočný príjem, ale aj to občasné, agresívne i tiché, ako to zákon rozlišuje. Žena sa preto obrátila na súd a sťažuje sa, že zákaz žobrania zasahuje do jej slobody zarábať si.
Na rozsudok čakajú viacerí. Tí, čo sa o chudobných ľudí starajú a hovoria, že pre nich je to nutnosť. „Pre mnohých ľudí je to jediná šanca, ako sa dostať z chudoby,“ hovorí Ulrike Gladiková z organizácie Wiener Bettellobby.
Podľa poslednej štúdie zmenila hospodárska kríza pomery aj v bohatom Rakúsku a v skupine ľudí, ktorým plat nestačí, aby vyžili, je 300-tisíc ľudí.
Už to nie sú len sociálne slabí, nekvalifikovaní či bezdomovci, ale aj zle platené profesie, ako sú pracovníci čistiarní, kaderníctiev, kozmetických salónov či opravári spotrebičov.
Rómovia v uliciach
Zvláštna skupina sú cudzinci a Rómovia, hlavne z chudobnejších krajín Európskej únie, ako sú Bulhari, Rumuni, Maďari či Slováci.
Pre niektorých je lepšie žobrať v Rakúsku ako hladovať doma. V mnohých prípadoch však nežobrú len pre seba. „Východoeurópski žobráci sú dobre organizovaní,“ hovorí pre ORF Robert Buggler, ktorý sa chudobe a žobraniu venuje v spolkovej krajine Salzbursko. Často ide o mafiu, ktorá ľudí zneužíva a trestá, ak nezískajú na ulici dosť peňazí.
„V iných prípadoch prídu do Salzburgu celé skupiny, často to nie sú kriminálnici, ale rodiny a známi z jednej dediny napríklad z Rumunska a snažia sa tu spolu prežiť,“ dodáva.
Zákaz žobrať vo Viedni zatiaľ nepomáha. „Za dva mesiace po jeho zavedení registrovala polícia 678 prípadov žobrania, čo bolo o 120 prípadov viac ako rok predtým,“ hovorí pre denník Der Standard Peter Goldgruber z polície vo Viedni. „Minimálne v peších zónach je žobrákov menej, ale pribudlo ich zase v metre,“ dodáva.
Viedeň nie je jediná
Ústavný súd bude rozhodovať o Viedni, podobné podania ho čakajú aj v ďalších piatich spolkových krajinách. Každá z nich si žobrákov v uliciach rieši po svojom.
„Boj proti zákazu žobrania tak vstúpi do rozhodujúcej fázy so širokými dôsledkami, lebo ak naša žaloba bude úspešná, bude to dôležité pre zákaz žobrania v celom Rakúsku,“ hovorí pre agentúru APA Gertraud Jahn, šéf frakcie zelených v hornorakúskom parlamente.
