Eurokomisárke Redingovej došla trpezlivosť. Podiel žien vo firmách v únii by chcela zvýšiť povinnými kvótami.
BRUSEL, BRATISLAVA. Pred rokom dala eurokomisárka pre spravodlivosť a základné práva Viviane Redingová firmám v Európskej únii ultimátum. Buď zvýšia počet žien vo vysokých pozíciách dobrovoľne, alebo sa majú pripraviť na povinné kvóty.
Rok po výzve sa zaviazalo zvýšiť pomer žien v predstavenstvách na 30 percent (do roku 2015) a na 40 percent (do roku 2020) len 24 firiem.
Redingová je sklamaná. Pri súčasnom tempe by trvalo viac ako 40 rokov, než by podiel žien vo vedení firiem dosiahol 40 percent. „Napriek našim výzvam, bohužiaľ, samoregulácia dosiaľ nepriniesla uspokojivé výsledky,“ povedala na tlačovke v Bruseli, kde čísla predstavila.
Prišiel európsky mainstream o rozum? pýta sa Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Slováci sú pred Rakúšanmi
Komisia je podľa nej pripravená použiť aj povinné kvóty. „Nie som veľká fanúšička kvót, ale páčia sa mi výsledky, ktoré prinášajú,“ povedala Redingová. Zvýšenie podielu žien by podľa nej mohlo priniesť väčšiu konkurencieschopnosť, čo potvrdzujú viaceré štúdie.
Eurokomisárka oznámila, že chce tento rok pripraviť na zvýšenie podielu žien legislatívu a v pondelok k nej spustila verejnú konzultáciu s firmami, tretím sektorom aj jednotlivcami.
Podľa viacerých zdrojov sa v nej počas troch mesiacov bude zisťovať úroveň kvót, termín ich splnenia aj možné tresty.
„Celkovo je zmena (podielu žien vo vedení) veľmi pomalá,“ konštatuje Redingová s tým, že v krajinách, ktoré zaviedli kvóty, to ide rýchlejšie. Vo Francúzsku, ktoré prijalo zákon o kvótach vlani, sa zhruba za rok podiel žien vo vedení veľkých firiem zvýšil podľa agentúry DPA o desať percentuálnych bodov.
V predstavenstvách veľkých firiem je podľa Európskej komisie v priemere 13,7 percenta žien, asi tri percentá sú šéfkami predstavenstiev. Na čele rebríčka sú škandinávske krajiny, južanské sú v dolnej polovici.
Slovensko je s 13 percentami uprostred medzi 27 štátmi únie. Predbehli sme Poliakov, Maďarov, ale aj Rakúšanov.
Spoločné kvóty by však asi ťažko prešli cez členské štáty – väčšina ich odmieta. Financial Times píše, že až 24 z 27 ministrov práce nedávno Redingovú varovalo, aby kvóty nezavádzala, zastali sa jej len predstavitelia Rakúska, Belgicka a Fínska.
Viacerí predstavitelia firiem hovoria, že treba situáciu meniť postupne a na dobrovoľnej báze.
„Spoločenské zmeny postupujú pomaly. Neexistuje jedno riešenie pre všetkých v rôznych priemyselných odvetviach v rôznom kultúrnom prostredí,“ povedal pre New York Times šéf elektronickej firmy STMicroelectronics Carlo Bozotti.
Výzvy na ochranu práv mužov
Slovenská europoslankyňa za SMK Edit Bauer, ktorá je autorkou správy o rovnakej odmene za rovnakú prácu v europarlamente, slovenským novinárom v Bruseli vo februári povedala, že dostala mailom výzvy na ochranu práv mužov a má informácie, že sa chystá veľká kampaň proti kvótam.
Napriek tomu už niektoré krajiny kvóty na ženy vo vedúcich pozíciách veľkých firiem majú – zákony prijali vo Francúzsku (20 percent v budúcom roku a 40 percent do roku 2018), Belgicku a Taliansku (tretina žien do roku 2015, pokuty do milióna eur), právne odporúčania v Holandsku a Španielsku.
Prví boli Nóri, ktorí sú mimo Európskej únie. Povinných 40 percent žien v predstavenstvách firiem zaviedli v roku 2008. Dnes pomer žien zodpovedá požiadavkam zákona a podľa zástancov kvóty priniesli vedeniu firiem nový impulz aj vyššiu výkonnosť.
Podľa iných však zákon priniesol do predstavenstiev mladšie a menej skúsené pracovníčky, čo skôr znížilo výkonnosť podnikov.
V rámci firiem bol priekopníkom nemecký Deutsche Telekom. Kvótu žien na vedúcich postoch stanovil na 30 percent do roku 2015.
Kvóta nie je pre všetkých
Mnohé ženy si časovo náročné vyššie pozície nezvolia z rodinných dôvodov, málo z nich si vyberie technickú či vedeckú kariéru, kde potom dominujú muži. Pomohli by aj lepšie možnosti starostlivosti o deti.
Pred rokom v rozhovore pre denník SME ambasádorka Európskej siete pre ženské podnikanie Hanne Seelmanová-Holzmannová povedala, že by kvóty zvážila zaviesť.
„Kvóta by pomohla ženám, ktoré túžia po týchto pozíciách, ale nebola by nástrojom pre väčšinu žien. Je to otázka presvedčenia, mentality, hodnôt.“
Kvóty chcú aj nemecké novinárky
Šéfredaktoriek v nemeckých denníkoch a týždenníkoch sú dve percentá, Spiegel má viac vedúcich homosexuálov než žien. Známe žurnalistky sa búria.
BERLÍN, BRATISLAVA. Kvóty si získali fanúšičky medzi špičkovými nemeckými novinárkami. Stovky z nich poslali otvorený list 250 nemeckým šéfredaktorom a vydavateľom, v ktorom žiadajú tretinové zastúpenie žien vo vedení médií do piatich rokov.
V liste píšu, že sú len dve percentá žien na šéfredaktorských postoch v denníkoch a týždenníkoch. Vo verejnoprávnom rozhlase a televízii sú z 12 vedúcich tri šéfky.
Známa moderátorka politických šou Anne Willová podľa denníka Guardian povedala, že nedostatok žien vo vrcholných editorských pozíciách predstavuje „katastrofálne zlyhanie“. Bez kvóty sa podľa nej „zjavne nič nezmení“.
Jedna z mála šéfredaktoriek v Nemecku šéfuje ľavicovému denníku Tageszeitung. Ines Pohlová sa tiež pridala k iniciatíve Pro Quote.
„Nebojte sa kvót, ja som žena, ktorú priniesli kvóty. Vďaka kvóte nášho denníka som mala možnosť ukázať, čo vo mne je,“ povedala podľa denníka Guardian. Ku kvóte v denníku viedol pred 25 rokmi štrajk zamestnankýň.
Šéfredaktor Gabor Steingart za inciatívu povedal, že je to nielen „spravodlivé, ale aj ekonomicky rozumné“.
Za kvóty vo vedeniach firiem sa vlani vyslovila aj nemecká ministerka práce Ursula von der Leyen. Magazín Spiegel pri tej príležitosti v článku napísal, že sám má viac vedúcich homosexuálov ako žien.
Ela Rybárová
Šefčovič chce viac žien v riaditeľských pozíciách inštitúcií EÚ
BRUSEL. Podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič vo štvrtok v rámci osláv Medzinárodného dňa žien (MDŽ) uviedol, že hoci 55 percent stálych zamestnancov EK sú ženy, väčšinu riaditeľských pozícií zastávajú muži.
Šefčovič dnes pozval na raňajky 12 riaditeliek a zástupkýň riaditeľa z rôznych oddelení Európskej komisie. Pripomenul im, že komisia sa dlhodobo snaží o postupné vyrovnávanie zastúpenia žien a mužov v najvyšších riadiacich pozíciách.
Skutočnosť, že 55 percent všetkých zamestnancov komisie sú ženy, pričom muži zastávajú väčšinu riadiacich pozícií, sa podľa neho postupne mení.
Podľa záväzkov Európskej komisie do roku 2014 bude najmenej jedna štvrtina (25 percent) topmanažérskych pozícií obsadená ženami, 30 percent žien bude zastávať riadiace funkcie na úrovni stredného manažmentu a 43 zo všetkých administrátorských pozícií bude patriť ženám.
Šefčovič upozornil, že situácia žien vo vedúcich funkciách sa v EK za posledných 15 rokov výrazne zlepšila. Dnes je voči situácii z roku 1995 šesťkrát viac žien na najvyšších postoch.
Riadiace pozície v strednom manažmente EK zastáva dnes 27 percent žien, čo je výrazný posun od 11 percent v roku 1995.
Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz v posolstve pri príležitosti MDŽ upozornil, že 60 percent zo všetkých študentov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním sú ženy, avšak situácia na trhu práce je jasne v ich neprospech, keď iba 3,2 percenta žien v EÚ zastáva najvyššie manažérske pozície v podnikovej sfére. Schulz sa zároveň prihovoril za to, aby prestala platiť diskriminačná platová nerovnosť pri finančnom ohodnocovaní žien a mužov.
TASR
