Varšava/Budapešť/Praha 8. júna (TASR) - Sklamanie z výsledkov írskeho referenda, v ktorom sa Íri vyslovili proti ratifikácii Zmluvy z Nice o rozširovaní Európskej únie smerom na východ, dnes vyjadrili predstavitelia kandidátskych krajín uchádzajúcich sa o členstvo v únii.
Česká republika však dúfa, že aj napriek negatívnemu stanovisku Írov bude plánovaný proces rozširovania pokračovať. Ako sa uvádza v stanovisku českého ministerstva zahraničných vecí, výsledok referenda nemožno chápať ako kategorické odmietnutie historického prijímania nových členov.
Úvahy, podľa ktorých by výsledok írskeho referenda mohol negatívne ovplyvniť vstupné rozhovory kandidátskych krajín s úniou, považuje hlavný vyjednávač Českej republiky s EÚ Pavel Telička za predčasné. "V súčasnom období nevidím dôvod, prečo by to malo mať zásadný dopad na proces rozšírenia, hoci asi tá atmosféra do istej miery môže byť ovplyvnená," uviedol Telička pre Českú televíziu.
Český prezident Václav Havel zastáva názor, že írske referendum neohrozí proces rozširovania. "Ľudové hlasovanie predsa nemôže zastaviť proces rozširovania, pretože by to bola politická samovražda pre Európu," vyhlásil počas stretnutia prezidentov 14 stredoeurópskych krajín v talianskej Verbanii, pričom poprel, že by zverejnenie rozhodnutia Írov vyvolalo obavy u zúčastnených hláv štátov. Podľa Havla však poukazuje výsledok referenda na to, že v Európe treba viesť ďalšie rozhovory na túto tému.
Na výsledky referenda reagoval aj maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi. Podľa jeho slov bude mať nesúhlas írskych obyvateľov negatívny dopad na proces rozširovania. Hoci si šéf maďarskej diplomacie nemyslí, že by výsledky mali moc oddialiť rozširovanie, mohli by poškodiť atmosféru vstupných rokovaní.
Ako však ďalej konštatoval, Maďarsko má záujem o hladký priebeh negociačného procesu a on osobne je presvedčený, že aj v najhoršom možnom scenári by sa dalo nájsť riešenie.
Aj poľskí predstavitelia veria, že odmietnutie Zmluvy z Nice nepoškodí snahy Varšavy považovanej za jedného z popredných kandidátov o vstup do EÚ a neohrozí negociácie. Líder Únie slobody Jerzy Wierchowicz súčasne vyjadril nádej, že rozhodnutie Írov nespôsobí zvýšenie skepticizmu Poliakov v otázke vstupu do EÚ.
Obavy v súvislosti z postojom írskeho obyvateľstva vyslovil aj Cyprus, ktorý vyzval Brusel, aby nedovolil výsledkom referenda zmariť plány na rozšírenie únie. Podľa vyjadrenia hovorcu cyperského kabinetu Michalisa Papapetra to pre EÚ - pre členské aj kandidátske krajiny - znamená nevyhnutnosť nájsť spôsoby, ako prekonať prekážky s cieľom zabrániť spomaleniu procesu rozširovania.
Za pozitívne označil Papapetru okamžité vyjadrenie európskych predstaviteľov, ktorí uistili, že v procese sa bude pokračovať. Tento postoj prispeje podľa neho k rýchlemu a jasnému vyslaniu správneho posolstva o tom, že proces bude pokračovať novou dynamikou.
