Jeho cesta sa koná za búrlivej diskusie - v médiách, akademických a diplomatických kruhoch - o „priepasti v hodnotách“ medzi Spojenými štátmi a Európou. Údajnú priepasť predstavujú rozdiely medzi USA a Európou v otázkach ako trest smrti, kontrola zbraní a geneticky modifikované potraviny. Niektorí dokonca tvrdia, že existuje „strategická roztržka“ - v takých otázkach ako nášľapné míny, globálne otepľovanie a raketová obrana. Tento argument vychádza z predpokladu, že Amerika a Európa, keďže ich už nespája hrozba sovietskeho komunizmu, sa postupne rozchádzajú. Niektorí idú ešte o krok ďalej a tvrdia, že je nám súdené stať sa protivníkmi, a nie spojencami.
Prezident a jeho administratíva tento predpoklad zásadne odmietajú. Európa a Spojené štáty sú partnermi.
Na začiatok možno povedať, že USA a Európa majú silný spoločný záujem - udržať zdravé ekonomické a obchodné vzťahy, ktoré odôvodňujú veľmi úzke vzťahy s Európou.
Náš záujem o európsku bezpečnosť sa neskončil pádom berlínskeho múru. Dnes úzko spolupracujeme v rámci NATO, aby sme vytvorili Európu, za akú naši starí otcovia a otcovia bojovali v dvoch svetových vojnách - Európu celistvú, slobodnú a mierovú. Úzko spolupracujeme a konzultujeme, aby sme vyvinuli nový strategický systém, ktorý by riešil spoločné hrozby.
Iróniou však je, že diskusia o hodnotách prebieha vo chvíli, keď sú naše základné hodnoty na vzostupe.
Občania na oboch brehoch Atlantiku sa nazdávajú, že všetci ľudia majú právo na základné slobody: slobodu prejavu, vierovyznania a voľby, kto nám má vládnuť. Nazdávame sa, že otvorené ekonomiky a obchodné systémy sú základnými východiskami pre vybudovanie prosperity a pre uspokojenie potrieb ľudí. Toto presvedčenie - že ľudia by mali byť slobodní v rámci hraníc a obchod by mal byť slobodný cez hranice - oddávna charakterizuje naše partnerstvo s Európou. Rozdiel spočíva v tom, že dnes s nami súhlasí väčšina ostatného sveta.
Tieto princípy sú vskutku charakteristickými znakmi globálnej éry. Od Latinskej Ameriky po Rusko, od Ázie po Afriku, všade sa šíri poznanie, že jediný spôsob, ako zlepšiť životy ľudí, je otvoriť ekonomiku, vykoreniť korupciu, odstrániť silné štátne dotácie a kontrolovať a ničiť ochranárske bariéry. Rastie poznanie, že ekonomická a politická sloboda vytvára potrebný priestor, aby talent jednotlivca neprinášal len osobné šťastie jemu samému, ale prospech celej spoločnosti.
Čoraz viac národov chápe, že toto je základná dynamika globalizácie. A práve preto si volia slobodu. I to je dôvod, prečo dnes žije v demokraciách vyššie percento ľudí než kedykoľvek predtým.
Sloboda a rešpektovanie základných ľudských slobôd nie sú „made in USA“. Nie sú to „americké“ hodnoty o nič viac než „európske“. Sú oboje, a pritom žiadne z nich. Dnes sú v čoraz väčšej miere univerzálne.
Nechcem bagatelizovať problémy, ktoré rozdúchavajú diskusie o priepasti v hodnotách. Naše transatlantické partnerstvo musí otvorene diskutovať o problémoch, v ktorých sa názorovo rozchádzame. Rozumní ľudia sa nemusia zhodnúť v otázke najlepšieho prístupu k politickým témam, akými sú globálne klimatické zmeny a geneticky modifikované potraviny. Názorové rozdiely by sme mali predložiť úprimne, objektívne sa pozrieť na fakty a pragmaticky hľadať riešenia.
V takej zásadnej veci, akou je trest smrti, musia obe strany rešpektovať fakt, že naše postoje sú výsledkom slobodného a otvoreného dialógu v rámci občianskych a politických inštitúcií. A mali by sme oceniť, že viaceré fakty nasvedčujú tomu, že názory našich občanov sú zrejme vzájomne oveľa bližšie, než postoje našich vlád.
V mnohých ohľadoch je však diskusia o „priepasti v hodnotách“ medzi USA a Európou debatou, ktorú si môžu dovoliť len tí veľmi úspešní a veľmi bohatí. Zdá sa, že sa diskutuje vo vákuu bez ohľadu na dôležitú prácu, ktorú ešte treba vykonať, aby sa vybudovala taká Európa, akú s určitosťou chceme. Teda taký typ Európy, aký s určitosťou môžeme dosiahnuť. Diskusia tiež nezohľadňuje dôležitú prácu, ktorú môžu spolu urobiť Spojené štáty a Európa za našimi hranicami: pomôcť vytvoriť otvorené spoločnosti s otvorenými ekonomikami na celom svete, pomôcť nastoliť mier a zdravie v Afrike, pomôcť dať príklad mnohonárodnostnej demokracii tým krajinám, kde sa odlišnosť ešte stále chápe ako povolenie zabíjať.
Toto je dôležitý program a veľké ciele. A jedna z definícií globálnej éry je, že žiaden národ - dokonca ani „hyperveľmoc“, keby nejaká existovala - nemôže tieto ciele dosiahnuť osamotene. CONDOLEEZA RICEOVÁ
Poradkyňa národnej bezpečnosti prezidenta USA Georgea W. Busha
(krátené)
© Global Viewpoint, LA Times Syndicate
