Rusi budú po prvý raz voliť prezidenta na šesť rokov.
MOSKVA. Približne 450-tisíc vojakov a policajtov nasadilo ruské ministerstvo vnútra na ochranu voličov počas prezidentských volieb, informovala agentúra Itar-Tass.
Volebné miestnosti vo väčších mestách sú v záujme zabránenia možným teroristickým útokom vybavené aj detektormi kovov, uviedol ruský rezort vnútra.
Nástupcu Dmitrija Medvedeva môže zvoliť dovedna 110 miliónov oprávnených voličov.
Nainštalovali kamery proti volebným podvodom
Volebná komisia dnes oznámila, že otestovala nové webkamery, ktoré umožnia živé vysielanie z hlasovania a sčítania hlasov z 96-tisíc volebných miestností. Podľa premiéra Putina je cieľom využitia webkamier zabránenie falšovaniu volieb.
Ruský minister pre telekomunikácie Igor Šegolev dodal, že prostredníctvom internetu sa na sledovanie hlasovania zaregistrovalo 600-tisíc ľudí. Opozícia je však toho názoru, že kamery samotné volebným podvodom nezabránia.
Prezidentské voľby sa už začali dnes, a to na ruskom Ďalekom východe. Na Čukotke a Kamčatke sa volebné miestnosti otvorili dnes o 03.00 h SEČ. V Moskve sa hlasovanie začne v nedeľu o 05.00 h SEČ, dodala DPA.
V Rusku sa začalo moratórium pred voľbami
V Rusku sa dnes začalo jednodňové moratórium pred nedeľňajšími prezidentskými voľbami, ktorých favoritom je premiér Vladimir Putin.
Podľa agentúry RIA Novosti sú počas "dňa ticha" zakázané všetky formy volebnej kampane. Na svojom mieste mohli zostať doposiaľ nainštalované politické bilbordy s výnimkou tých, ktoré sa nachádzajú bližšie než 50 metrov od volebných miestností.
Rusi budú po prvý raz voliť prezidenta na šesťročné funkčné obdobie na rozdiel od doterajšieho štvorročného.
Jasným favoritom volieb je premiér Putin. Otázne zostáva len to, či sa mu podarí zvíťaziť už v prvom kole, ako to avizujú prieskumy. Jeho súpermi budú nezávislý kandidát miliardár Michail Prochorov, líder prokremeľskej ľavicovej strany Sergej Mironov, vodca komunistov Gennadij Ziuganov a nacionalista Vladimir Žirinovskij.
Podľa predvolebných prieskumov by mal Putin získať vyše 50 percent hlasov potrebných na víťazstvo v prvom kole. Jeho konkurenti by mali zostať ďaleko za ním s odstupom niekoľkých desiatok percent.
Kandidáti v prezidentských voľbách
VLADIMIR PUTIN, 59-ročný, premiér
Dlhoročný agent tajnej služby KGB, ktorý bol v čase Sovietskeho zväzu nasadený vo Východnom Nemecku, sa po páde Berlínskeho múru vrátil do rodného Petrohradu. Tam presedlal na kariéru na mestskej radnici. V roku 1996 sa presťahoval do Moskvy a rýchlo začal stúpať po rebríčku moci - stal sa šéfom Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) a potom premiérom.
Prezident Boris Jeľcin podal demisiu 31. decembra 1999 a vyhlásil Putina za dočasného prezidenta. Ten bol zvolený za hlavu štátu na prvé štvorročné funkčné obdobie v marcových voľbách v roku 2000.
Krajina za jeho pôsobenia v úrade zažívala rozkvet vďaka produkcii ropy, zlepšila sa životná úroveň ľudí a u mnohých Rusov sa obnovila hrdosť na svoju vlasť. Kritici však tvrdia, že Putin obmedzil slobody a dovolil prekvitanie korupcie.
Keď mu v roku 2008 ústava už zakazovala uchádzať sa o prezidentské kreslo tretíkrát po sebe, Putin určil za svojho nástupcu Dmitrija Medvedeva a stal sa premiérom. Stále je však vnímaný ako rozhodujúci líder.
Čelí neustálym pouličným protestom, ktoré vyvoláva hnev ľudí, upodozrievajúcich Putina zo zmanipulovania decembrových parlamentných volieb. Navyše, občania sa obávajú vyhliadky, že v nasledujúcich rokoch bude ovládať politický život v Rusku.
Výsledok v prieskume verejnej mienky: 66 percent. Podľa prieskumu najväčšej nezávislej ruskej agentúry Centrum Levada dá hlas Putinovi 66 percent občanov, ktorí plánujú ísť voliť a už si vybrali kandidáta. Prieskum sa uskutočnil 17.-20. februára.
GENNADIJ ZIUGANOV, 67-ročný, líder Komunistickej strany Ruskej federácie
Bývalý stredoškolský učiteľ fyziky sa za Sovietskeho zväzu vyšplhal po rebríčku moci ako aparátnik všemocnej Komunistickej strany, ale to už v čase, keď sa krajina rozpadala. Stranu riadi od roku 1993.
Trikrát sa uchádzal o prezidentský úrad, zakaždým skončil ako druhý. K víťazstvu bol najbližšie v roku 1996, keď donútil prezidenta Borisa Jeľcina ísť aj do druhého kola volieb. V roku 2000 prehral s Putinom a v roku 2008 ho porazil Dmitrij Medvedev, súčasný prezident.
Ziuganov sa občas uchyľuje k nacionalizmu a snaží sa tak zvýšiť príťažlivosť strany. Pokúša sa tiež pritiahnuť do strany viac mladých ľudí, pretože zatiaľ ju preferujú starší Rusi, trpiaci nostalgiou za sovietskymi časmi.
Politik sa takisto snaží "loviť" vo zväčša mestskej strednej triede Rusov, ktorí sa zúčastňujú na najväčších protestoch počas 12-ročnej Putinovej vlády.
Ziuganov v prípade svojho zvolenia za prezidenta sľubuje rovnoprávnejšie rozdelenie ziskov z ruského bohatstva, plynúcich z ropy a zemného plynu.
Líder vyhlásil, že tentoraz je to jeho posledná prezidentská kampaň.
Výsledok v prieskume verejnej mienky: 15 percent (agentúra Centrum Levada).
VLADIMIR ŽIRINOVSKIJ, 65-ročný, líder nacionalistickej Liberálnodemokratickej strany (LDPR)
Je známy plamennými, nacionalisticky ladenými vyjadreniami. Narodil sa za Sovietskeho zväzu v Kazachstane. Má diplom z turečtiny a týmto jazykom rozpráva plynule. O prezidentský úrad sa uchádzal v roku 1991, niekoľko mesiacov pred rozpadom Sovietskeho zväzu, a v týchto voľbách, ktoré vyhral Boris Jeľcin, sa umiestnil tretí.
Žirinovského strana získala v ruských parlamentných voľbách v roku 1993 takmer štvrtinu hlasov, čo vyvolalo obavy z nárastu nebezpečného, útočného nacionalizmu. Pre mnohých Rusov má tento politik silné čaro, ale jeho vyjadrenia sa v posledných rokoch berú menej vážne. O prezidentské kreslo sa neúspešne uchádzal v rokoch 1996, 2000 a 2008.
Počas Putinovho pôsobenia v prezidentskom úrade zohral úlohu "dvorného šaša". Jeho strana podporovala politickú líniu Kremľa vo väčšine parlamentných volieb, čo prehĺbilo podozrenia, že je bábkou využívanou Putinom na udržanie nacionalistických voličov v bezpečných mantineloch.
Výsledok v prieskume verejnej mienky: osem percent (agentúra Centrum Levada).
MICHAIL PROCHOROV, 46-ročný, podnikateľ a miliardár
Americký magazín Forbes ho označil za tretieho najbohatšieho človeka v Rusku a jeho majetok odhadol na 18 miliárd dolárov. Vlastní bane na ťažbu zlata, podniky na spracovanie hliníka a basketbalový tím New Jersey Nets.
Je najmladším prezidentským kandidátom a jediným, ktorý sa o úrad uchádza prvýkrát. Do politiky vstúpil len vlani ako šéf strany podporujúcej Kremeľ.
Viedol živú kampaň, v rámci ktorej napríklad rappoval v televízii. Priťahuje časť Rusov unavených z Putina.
Jeho šance na zvolenie oslabuje hnev mnohých Rusov, ktorí sú proti "oligarchom", čo profitovali z privatizácií v 90. rokoch minulého storočia, a majú tiež podozrenie, že do volieb sa zapojil len preto, aby pomohol Putinovi.
Prochorov tieto obvinenia odmieta, ale nevylučuje, že sa stane premiérom, ak Putin vyhrá voľby a bude ochotný robiť reformy.
Miliardár, známy životom medzi svetovou smotánkou a večierkami, tvrdí, že sa chystá pôsobiť v politike dlhodobo. Len niekoľko týždňov pred voľbami ohlásil plán založiť novú stranu.
Výsledok v prieskume verejnej mienky: šesť percent (agentúra Centrum Levada).
SERGEJ MIRONOV, 59-ročný, bývalý predseda hornej komory parlamentu
Pochádza z Putinovho rodného mesta Petrohrad, kde bol väčšinu 90. rokov minulého storočia zákonodarcom v mestskej rade. Predtým, v posledných rokoch Sovietskeho zväzu, pracoval ako geofyzik v Mongolsku.
Je dlhodobým lídrom sociálne zameranej strany Spravodlivé Rusko, považovanej za výtvor Kremľa, ktorej úlohou je poskytovať bezpečnú alternatívu k najvplyvnejšej, vládnej strane Jednotné Rusko. V rokoch 2002-11 bol predsedom hornej komory ruského parlamentu, ale pred decembrovými parlamentnými voľbami ho Jednotné Rusko odvolalo z funkcie.
Parlament je do veľkej miery pritakávačom Putinovej politiky a Mironov až donedávna verne podporoval Putinovu politiku. V prezidentských voľbách v roku 2004 kandidoval proti Putinovi. Vyjadril sa však, že sa do volieb zapojil preto, aby pomohol Putinovi, a že "všetci chceme", aby zvíťazil Putin. Mironov vtedy získal necelé percento hlasov.
Výsledok prieskumu verejnej mienky: päť percent (agentúra Centrum Levada).
Reuters
