Najvplyvnejšia postava ruských moderných dejín VLADIMIR VLADIMIROVIČ PUTIN nie je jednorozmerná postavička. Jeho zápory sú pre niekoho vlastne kladmi.
Vyberte si sami, z ktorej strany sa na jedného z najvýraznejších politikov sveta pozriete.
Hra na ruskú demokraciu či riadenú demokraciu, ako jej niektorí hovoria, je veľká fraška. Ako raz povedala moskovská analytička Maša Lipmanová pre SME, je to taký autokrat ľahšieho typu.
Ruský parlament s nástupom Vladimira Putina prišiel o reálnu opozíciu a o všetkom v najväčšej krajine sveta aj tak rozhoduje len jeden muž. A je jedno, či v pozícii prezidenta, či premiéra.
Putin nediskutuje, svoje plány oznamuje, ako napríklad ten, že znovu, po tretí raz, bude kandidovať za prezidenta a na jeho miesto premiéra nastúpi Dmitrij Medvedev, ktorého si kedysi sám vybral za dočasného nástupcu.
Pre väčšinového Rusa je všetko, ako má byť. Kto by nahradil Putina? Pýta sa bežný televízny divák nasýtený pozitívnym spravodajstvom o ruskej stabilnej vláde.
Takzvaná demokratická opozícia je rozložená, nemá ani poriadny program a jej lídri, ak nerátame nové internetové hviezdy, sú okukaní a čajoví. Aj nezávislé prieskumy verejnej mienky potvrdzujú, že je to najpopulárnejší líder v krajine.
Na predvolebnom stretnutí. FOTO: SITA/AP
Uzbecká armáda môže postrieľať za jeden večer stovky ľudí v meste Andižan, režim Bašara Asada môže zabiť vyše sedemtisíc Sýrčanov, a Vladimirom Putinom to nijako nepohne. Naopak, rád podporuje diktátorské režimy, najmä ak si nakupujú jeho tanky a protiraketové obrany.
Brutálnu silu neváhal použiť ani sám, keď ako nová hviezda ruskej politiky začal druhú vojnu proti Čečensku. A z „niktoša odniekiaľ zo zákulisia sa za štyri mesiace stal národný hrdina“, napísal Edward Lucas z Economistu vo svojej knihe Nová studená vojna.
To, že sa na území Ruskej federácie porušovali ľudské práva, nikdy nepovažoval Putin za problém a radšej rozprával o tom, že sa stal súčasťou svetovej koalície proti terorizmu. Večne kritických aktivistov označil za judášov platených zo Západu.
Pre Putinových voličov bola akcia proti Čečencom dôkazom, že im konečne vládne rázny politik, ktorému nechýba odvaha. Veď sú to všetci teroristi a k tomu ešte moslimovia, ktorí by si chceli odtrhnúť kúsok ruskej, na ropu bohatej krajiny.
A to, že Moskva nehlasuje na pôde Bezpečnostnej rady OSN ako Američania či Francúzi, je len dobre. Veď Rusko je svetová veľmoc, ktorá má svoje vlastné záujmy. S Putinom je krajina sebavedomejšia.
Keď v deň Putinových narodenín zastrelili známu ruskú novinárku Annu Politkovskú, ruský prezident reagoval, že išlo len o bezvýznamnú žurnalistku. Pre divákov ruských televízií, ktoré o ňom v spravodajstve nepočuli nikdy nič zlé určite. Meno redaktorky novín Novaja Gazeta možno dokonca vtedy začuli prvýkrát.
S nástupom ruského premiéra Putina sa zmenili majitelia televízií, nový premiér si tam dosadil lojálnych majiteľov a veľké televízne hviezdy, ktoré sa ničoho nebáli, museli odísť. Kritická žurnalistika sa vytratila z televíznej obrazovky a presťahovala sa na internet.
Ruský divák je s televíznou zábavou spokojný. Páčia sa mu pravidelné niekoľkohodinové živé rozhovory s Vladimirom Putinom a jeho kritika mu v správach nechýba. Veď na to sú televízne debaty, kde si ľudia ako Viktor Jerofejev môžu slobodne zanadávať na režim.
V tlači nie je cenzúra, a kto má rád kritiku Kremľa, nech fičí na internete alebo si zapne rádio Echo Moskvy, ktoré, mimochodom, financuje Gazprom.
A to, že niekedy zomrie nejaký novinár, nuž to sa deje aj v Mexiku či Iraku, je to už raz také rizikové povolanie.
Opozícia protestuje, no prezidentom bude Putin opäť. FOTO: SITA/AP
Ako napísala Anna Politkovská vo svojej knihe Putinovo Rusko, Putin sa nikdy nezbavil premýšľania dôstojníka KGB, ktorým bol počas studenej vojny v nemeckých Drážďanoch.
Osvojil si metódy jednej z najobávanejších tajných služieb na svete, a keď sa dostal k moci, ľudí z jej prostredia, silovikov, dosadil na strategické miesta. Od kancelárie v Kremli cez Gazprom, najväčšie podniky, výrobcov zbraní až po hlavné televízie.
Sofistikovaným systémom ovládol nielen Kremeľ, parlament, ale aj biznis. Sám Putin ako premiér v ruskej televízii povedal, že „niečo také ako bývalý čekista neexistuje“. Podozrivé výbuchy obytných domov v Rusku, ktoré obrátili verejnú mienku proti Čečencom, mali podľa niektorých rukopis ruskej tajnej služby FSB.
Putin je patriot. Na tom, že bol agentom, nie je nič, za čo by sa mal hanbiť. Aj George Bush starší bol v minulosti riaditeľom CIA. A z odhalenej ruskej špiónky Anny Chapmanovej sa stala národná hrdinka a navyše aj atraktívna celebrita.
Pozrite, aj otec zavraždeného agenta Alexandra Litvinenka teraz vyhlásil, že je mu ľúto, že jeho syn zradil svoju krajinu.
To, že Putin všade dosadil ľudí, ktorým môže veriť, je správne. Má krajinu pod kontrolou. Konšpirácie o FSB sú len západnou propagandou podporovanou zradcami ruského národa.
Putin si veľmi dobre uvedomuje, že ruský plyn zohrieva skoro polovicu sveta, aj preto veľmi rýchlo ovládol so svojimi ľuďmi Gazprom.
Viaceré krajiny vrátane Slovenska sú takmer úplne závislé od jeho energetických surovín, čo pocítili počas plynovej krízy v roku 2008.
Putin neváha použiť Gazprom v geopolitických hrách, pretože Európa podcenila diverzifikáciu a keď je v núdzi, nemá na Moskvu žiadne páky. Aj také bohaté Nórsko, keď chcelo vstúpiť na ruský trh, úplne prestalo kritizovať Kremeľ.
Je to otázka ponuky a dopytu. Pozrite sa, ako sú s Ruskom spokojní Nemci. Ich bývalý kancelár Gerhard Shröder rád prijal lukratívny džob od najväčšieho plynárenského gigantu na svete a s Nord Streamom dosiahol to, aby tieklo menej plynu cez večne nespoľahlivú Ukrajinu a Bielorusko.
Za všetkým je len závisť, že vysoké ceny energetických surovín pomohli Putinovi a jeho krajine prekonať ťažké časy ekonomickej krízy.
Putin na veľtrhu vedy a technológii v Novosibirsku. FOTO: SITA/AP
Putin považuje za najväčšiu chybu 20. storočia rozpad Sovietskeho zväzu. A z toho vychádza aj jeho základná geopolitická premisa: Západ je vždy proti nemu. Ak sa chce Európa chrániť protiraketovým dáždnikom proti Iránu, je to vlastne zbraň proti Rusom.
Putin rád kritizuje demokratický Západ, vyhýba sa však kritike Číny, Iránu, Severnej Kórey či Venezuely. Rusko stále vníma ako impérium, ktoré musí bojovať o svoju sféru vplyvu a zatiaľ sa mu, minimálne v Strednej Ázii a Bielorusku, darí.
Dokonca po vojne s Gruzínskom si privlastnil najkrajšiu časť krajiny Abcházsko. O gruzínskom rodákovi Stalinovi hovorí zásadne vždy viac v dobrom ako v zlom. Namiesto o zločinoch komunizmu či okupácii pobaltských krajín radšej rozpráva o Veľkej vlasteneckej vojne.
Nie je náhoda, že momentálne najsilnejšou opozíciou v parlamente je komunistická strana. Sovietsky zväz bol veľmocou, ktorá často vyhrávala nad Spojenými štátmi.
Nemali by sme vo svojej minulosti hľadať vždy len niečo zlé, ale skôr vyzdvihovať kladné črty. Veď Stalinovi či Ivanovi Hroznému išlo vždy len o to, aby bolo Rusko silné. A rovnako je na tom aj Putin.
Putinovi nestačilo, že niekdajšieho najbohatšieho Rusa a majiteľa Jukosu poslal na deväť rokov do väzenia za daňové podvody. Vymyslel si aj druhý kontroverzný proces, podľa ktorého jeho firma vlastne ukradla všetku ropu, ktorú vyťažila.
Michail Chodorkovskij, oligarcha, ktorý financoval opozíciu proti nemu, je tak stále vo väzení a vždy čo najďalej od svojej rodiny v Moskve.
Vďaka Putinovi je po divokých 90. rokoch za Borisa Jeľcina v Rusku znovu pokoj a stabilita. Oligarchovia, čo museli utiecť z krajiny, len zneužívali systém.
Na Chodorkovskom je síce sympatické, že neušiel, hoci vedel, čo sa s ním stane, nemal byť však taký drzý a miešať sa do politiky. Na rozdiel od Ukrajiny tu v politike nemajú hlavné slovo oligarchovia, ale Putin. A tak je to dobre.
