Po skončení dvojdňového zasadnutia Európskej rady v Bruseli schválenie kandidatúry Srbska v piatok potvrdila slovenská premiérka.
BRUSEL.
Po skončení dvojdňového zasadnutia Európskej rady v Bruseli to v piatok potvrdila slovenská premiérka Iveta Radičová. Tomuto kroku sa podľa nej nakoniec nepokúsilo zabrániť ani Rumunsko, ktoré krátko pred summitom nečakane vznieslo námietku proti kandidatúre Srbska týkajúcu sa dodržiavania práv národnostnej menšiny srbských Valachov.
Hoci rumunská delegácia túto tému otvorila, netrvala na zásadných zmenách v spoločnom vyhlásení, uviedla premiérka.
Dosiahnutie konečnej dohody o kandidátskom štatúte Srbska ešte vo štvrtok večer oznámil stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.
Ako následne vyhlásil, tento "pozoruhodný úspech je výsledkom úsilia preukázaného oboma stranami v dialógu medzi Belehradom a Prištinou“.
Narážal tak na minulotýždňovú prelomovú dohodu medzi srbskou vládou a odštiepeneckou provinciou, ktorá v roku 2008 jednostranne vyhlásila nezávislosť. Tá umožňuje Prištine aktívnu účasť na regionálnych vrcholových stretnutiach bez toho, aby Belehrad musel uznať samostatnosť Kosova.
Vyjednávači tiež dospeli k dohode v otázke správy spornej srbsko-kosovskej hranice. Lídri EÚ mali pôvodne rozhodnúť o udelení kandidátskeho štatútu Srbsku už v decembri, nakoniec však tento krok odložili a podmienili ho práve zlepšením vzťahov s Kosovom.
Napriek očakávaniam na jarnom summite opäť nedošlo k schváleniu vstupu Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru a lídri rozhodnutie odsunuli na septembrové zasadnutie Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci.
Podľa Radičovej sa už niekoľkýkrát opakovala "rovnaká argumentácia zo strany Bulharska a Rumunska a rovnaká argumentácia zo strany niektorých členských krajín" vo veci splnenia podmienok členstva. Premiérka však "pevne verí, že septembrový termín je už definitívny“.
V oblasti zahraničnej politiky EÚ účastníci summitu podľa Radičovej viedli "pomerne rozsiahlu" diskusiu o situácii v Bielorusku. Slovenská premiérka pri tejto príležitosti požiadala partnerov z ostatných štátov Visegrádskej štvorky, Dánska a ďalších krajín, aby podporili nomináciu bieloruského opozičného aktivistu Alesa Bjaljackého na Nobelovu cenu mieru.
Európski lídri taktiež vyjadrili vážne znepokojenie nad situáciou v Sýrii zmietanej krvavými nepokojmi, pričom diskutovali o možnosti hromadného stiahnutia veľvyslancov, samotné rozhodnutie však ponechali na ministrov zahraničných vecí.
