BRUSEL. Európska únia rozhodne o prijatí Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru voľného pohybu osôb a tovaru až v septembri. Reaguje tak na odmietavé stanovisko Holandska.
Podľa staronového predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya bude o pol roka reálna šanca na prijatie aktuálne najmladších členov EÚ do 26-člennej zóny.
Nespokojné s týmto postupom je najmä Rumunsko, ktoré si minulý mesiac vyslúžilo od Európskej komisie pochvalu za pokrok v kľúčových oblastiach, no Brusel Bukurešť aj Sofiu vyzval na ďalšie opatrenia v rámci boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Prijatie oboch krajín do schengenu si vyžaduje súhlas všetkých členských štátov zóny, holandský premiér Mark Rutte vo štvrtok potvrdil, že súhlas vo veci nevyjadrí.
Podľa pôvodných plánov mali byť obaja najmladší členovia EÚ súčasťou zóny voľného pohybu osôb a tovaru už v roku 2011, narazili však na odpor Fínska, Francúzska, Holandska a Nemecka poukazujúcich na nedostatky v boji proti korupcii a organizovanému zločinu.
Na svojich výhradách momentálne trvá už len Holandsko, pričom Rumuni tamojšiu vládu označili za rukojemníka ultranacionalistickej Strany za slobodu, ktorá je dôležitým podporovateľom vládnej koalície.
Zóna voľného pohybu ľudí a tovaru vznikla na základe dohody lídrov piatich zakladajúcich krajín, ktorí ju podpísali v roku 1985 v luxemburskom meste Schengen. Jej súčasťou je dnes 26 krajín a viac ako 400 miliónov obyvateľov. Okrem Bulharska a Rumunska nie je spomedzi krajín EÚ jej členom ani Cyprus, výnimku požívajú Británia a Írsko.
