Irán porazil Izrael. Našťastie, len na filmovom plátne. Iránsky film dostal tento rok Oscara za najlepší zahraničný film, Izraelčania zase odišli bez sošky.
Teherán z toho robí veľkú vec. Nie preto, že jeho filmári opäť dokázali, že napriek všetkému sú zruční profesionáli aj dobrí rozprávači, ale preto, že nominovaný izraelský film zostal mimo.
Tak ako sa mi hnusí propaganda, ktorú oficiálny Teherán robí, tak obyčajným Iráncom víťazstvo prajem. Veľa radosti v živote nemajú a ich vyhliadky nie sú najružovejšie.
Len v inotajoch
A dobré filmy, ako sme to zažili aj my, nevznikajú v totalitných spoločnostiach vďaka, ale napriek ich vládam.
Režim vám môže dvestokrát opakovať, že porážka Izraela počas oscarovej noci je jasným začiatkom pádu židovského štátu a jeho vplyvu na filmový priemysel, keď vás opäť zrazia na kolená rastúce ceny a sústavné označovanie vašej krajiny za problematický štát s psychopatickým lídrom na čele.
Azda to tak väčšina Iráncov aj vidí, aj keď povedať to môžu len v inotajoch tak ako ich filmári.
V Izraeli je o iránsky film záujem. Sú ľudia, čo povedia, že pri ňom rozmýšľali aj o atómovej bombe, aj takí, čo sú prekvapení, aké podobné problémy riešia ľudia tam a tu.
Nemám pocit, že v Izraeli sa z toho robí taká veľká vec ako v Iráne. Kritikom sa film zväčša páčil a zväčša si odpustili poznámky o pikantnosti celej situácie z politického hľadiska.
Kto zvíťazil a o čo ide?
Škoda len, že inak veľmi dobrý izraelský film si v Iráne asi tak skoro nepozrú. Veď aj tú slávnu oscarovú noc ľudia sledovali ilegálne, cez zakázané satelity.
A z víťaznej reči režiséra režim vystrihal, čo sa mu hodilo. A potom sa pýtajme, kto tu vlastne zvíťazil. A o akú súťaž to vlastne ide.
