Dvojdňový summit nečakajú hádky o miliardách ani trestoch pre nedisciplinované krajiny. Lídri riešia ako majú krajiny šetriť a pri tom podporiť hospodársky rast.
BRUSEL. Žiadne hádky o miliardy pre zadlžené krajiny, navyšovanie eurovalu, nové tresty pre nedisciplinované krajiny.
O šiestej sa v Bruseli začal dvojdňový summit Európskej únie, ktorí diplomati označujú za najpokojnejší od vypuknutia hospodárskej krízy v roku 2008.
Na programe podpis zmluvy a Srbsko
Hlavnými bodmi summitu sú podpis fiškálnej zmluvy na prísnejšiu kontrolu rozpočtov, debata o reformách na podporu hospodárskeho rastu v únii a udelenie štatútu kandidátskej krajiny Srbsku.
Pre slovenskú premiérku Ivetu Radičovú je to posledný summit pred marcovými predčasnými voľbami. Veľký špeciál Tu 154 M vymenila za malý Jak 40 a do Bruselu letela namiesto dvoch, takmer tri hodiny.
Európski lídri budú na summite viac ako o šetrení hovoriť o hospodárskom raste, ktorý má naštartovať európske ekonomiky.
"Rast ekonomiky sa zastavil. Nezamestnanosť rastie a obyvatelia a podniky čelia najhorším podmienkam za posledné roky. Musíme konať urýchlene, na národnej aj európskej úrovni, s cieľom odstrániť bariéry, ktoré znižujú našu konkurencieschopnosť," napísali pred summitom premiéri členských štátov únie, vrátane slovenskej premérky Ivety Radičovej.
Otvorený list, ktorý nepodpísalo Nemecko a Francúzsko, poslali predsedovi Európskej komisie Josému Manuelovi Barrosovi a predsedovi Európskej rady Hermanovi Van Rompuymu. Európska komisia by mala podľa našich informácií členským štátom únie povedať, čo musia doma zlepšiť a tie majú požiadavky zapracovať do národných reformných programov do konca apríla.
Radičová: Tri reformy máme pripravené, ale už sa nestihli schváliť
Podľa slovenskej premiérky Ivety Radičovej budú na summite dôležité tri body: vyhodnotenie krajín pri plnení záväzkov v boji s dlhovou krízou, stretnutie premiérov Visegrádskej štvorky a podpis fiškálnej zmluvy.
Pri hodnotení záväzkov je Slovensko podľa premiérky medzi krajinami, ktoré ich plnia. "Zo šiestich plánovaných reforiem Slovensko plne splnilo tri: reformu trhu práce, konsolidáciu verejných financií a prijatie ústavneho zákon o rozpočtovej a dlhovej disciplíne (dlhová brzda - poz.red.)," povedala Radičová.
Tri reformy máme pripravené, ale už sa nestihli schváliť: reformu 1. piliera (splnili sme zmenu v 2. pilieri), daňovo-odvodvá refoma a reforma v oblasti vedy, výskumu a inovácii.
Srbsko podporujeme
Lídri majú na pracovnej večeri rozhodnúť o udelení štatútu kandidátskej krajiny Srbsku, ktoré slovenská diplomacia veľmi podporuje.
Na stretnutí ministrov zahraničných vecí pred summitom rozhodnutie hodiny blokovalo Rumunsko, ktoré vytiahlo situáciu svojej 30-tisícovej menšiny Valachov v Srbsku.
"Bolo to pre nás nepríjemné prekvapenie, pretože o štatúte Srbsku sme rokovali už v decembri a Rumunsko s takouto požiadavkou neprišlo," povedal pre SME minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda, ktorý si musel preložiť let z Bruselu.
Minister pripustil, že za blokádou Rumunska mohla byť jeho snaha urýchliť rozhodnutie únie o prijatí Rumunska a Bulharska do Schengenu. Ich vstup blokujú Holanďania a Francúzi, ktorí sa zrejme do aprílových prezidentských volieb nebudú chcieť prijať v tejto veci rozhodnunie.
Z programu summitu vypadlo piatkové zasadnutie eurozóny. Stretnutie sa zrušilo po tom, čo Nemecko odmietlo rokovať o navýšení trvalého eurovalu, ktorý ten dočasný nahradí 1. júla.
Na decembrovom summite sa lídri eurozóny dohodli, že o navyšovaní eurovalu budú rokovať v marci.
"Pozíciu Nemecka podporujeme, je to aj pozícia Slovenska," povedal pre SME pred summitom minister financií Ivan Mikloš.
Podľa Berlína je v oboch eurovaloch dostatok prostriedkov, kancelárka Angela Merkelová však niekoľko hodín pred summitom pre denník Sueddeutsche Zeitung povedala, že zrejme bude musieť ustúpiť tlaku partnerov mimo Európy, ktorí žiadajú viac záruk pre euroval a záchranu zadĺžených krajín.
Summit nedá zelenú pre vstup Rumunov a Bulharov do Schengenu
Holandsko tvrdohlavo odmieta vstup Rumunov a Bulharov do Schengenu.
Tesne pred začiatkom summitu EÚ v Bruseli sa dnes večer v užšom formáte stretli holandský premiér Mark Rutte a dánska premiérka Helle Thorningová-Schmidtová s rumunským prezidentom Traianom Basescom a bulharským premiérom Bojkom Borisovom. Témou ich diskusií bolo rozširovanie schengenskej zóny.
Schengenská zóna bola aj oficiálnym bodom pracovnej večere lídrov všetkých 27 členských krajín EÚ. Predsummitové stretnutie vo štvorici malo byť skôr morálnou podporou pre Rumunov a Bulharov, najmä zo strany dánskej premiérky, ktorej krajina momentálne predsedá EÚ.
Holandský premiér mal "v súkromí" vysvetliť lídrom oboch balkánskych krajín, prečo Holandsko tak tvrdohlavo odmieta ich vstup do Schengenu.
Mark Rutte dnes pre médiá vyhlásil, že Holandsko stále nie je spokojné s úrovňou boja proti korupcii a organizovaného zločinu v oboch krajinách a preto nepodporí ich rýchly vstup do schengenskej zóny.
Túto správu dnes večer potvrdila aj dánska premiérka, keď po ukončení rokovaní vo štvorici uviedla, že aj napriek tomu, že obe krajiny už dávno splnili požadované technické kritériá, počas tohto summitu zelenú pre vstup do Schengenu nedostanú.
Bulharský premiér opäť pripomenul, že najobávanejší úsek bulharských hraníc s Tureckom, ktorý sa po vstupe jeho krajiny do Schengenu stane vonkajšími hranicami EÚ, sú strážené a monitorované podľa najprísnejších noriem schengenskej zóny. Borisov dodal, že po dosiahnutí potrebných technických kritérií je pre Bulharsko celá záležitosť uzavretá a verí v plnú podporu dánskeho predsedníctva a predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya pre vstup balkánskych krajín do schengenskej zóny.
tasr
