BERLÍN. Beate Klarsfeldová (73), ktorá sa na sklonku 60. rokov minulého storočia zviditeľnila fackou vtedajšiemu spolkovému kancelárovi Kurtovi Georgovi Kiesingerovi a mnoho rokov života venovala prenasledovaniu vojnových zločinov, bude súperkou Joachima Gaucka (72) vo voľbách nového nemeckého prezidenta 18. marca.
Ako uviedla dnes rodáčka z Berlína, ktorá dlhodobo žije vo Francúzsku, osobne dúfa, že sa jej podarí získať aj hlasy iných voliteľov ako iba nominantov strany Ľavica. Práve jej vedenie nominovalo Klarsfeldovú ako kandidátku do prezidentských volieb v uplynulý pondelok.
"Dúfam, že ma podporí čo najväčší možný počet voliteľov napriek politickými stranami," vyhlásila pri prezentácii v Berlíne Beate Klarsfeldová.
"Mala som vždy proti sebe veľkých súperov a napriek tomu som sa im všetkým postavila," poznamenala.
Strana Ľavica bude mať vo Volebnom zhromaždení iba 125 voliteľov, teda asi desaťpercentnú menšinu. Klarsfeldovej šance na úspech proti niekdajšiemu východonemeckému aktivistovi za ľudské práva, niekdajšiemu pastorovi Joachimovi Gauckovi a neskôr šéfovi inštitúcie pre skúmanie archívov obávanej Stasi, ktorého nominovali spoločne všetky strany vládnej koalície (CDU/CSU a FDP), ako aj opoziční sociálni demokrati z SPD a zelení, sú tak viac-menej teoretické.
Kým meno neúspešného kandidáta v ostatných prezidentských voľbách Joachima Gaucka sa medzi možnými adeptmi na úrad hlavy štátu spomínalo už niekoľko hodín po rezignácii Christiana Wulffa, meno Beatle Klarsfeldovej sa objavilo v tejto súvislosti na scéne až neskôr.
Pozorovatelia favorizovali sprvoti predsedu Spolkového snemu Norbeta Lammerta a ďalších možných uchádzačov z vládnych strán, napríklad ministrov obrany a financií, Thomasa de Maiziera a Wolfganga Schäubleho, ale aj exministra životného prostredia Klausa Töpfera.
V Nemecku, v ktorého povojnovej histórii ešte nikdy nehľadali v tak krátkom časovom slede už tretieho prezidenta (po demisiách Horsta Köhlera a Christiana Wulffa), volí hlavu štátu osobitné volebné zhromaždenie (Bundesversammlung), z ktorého viac ako 1200 členov tvoria polovicu poslanci dolnej komory parlamentu a polovicu delegáti určení 16 spolkovými krajinami.
Kandidát potrebuje pre zvolenie absolútnu väčšinu v prvých dvoch kolách hlasovania, v prípadnom treťom už len jednoduchú väčšinu.
Už v minulosti sa opakovane stalo, že volitelia nerešpektovali stranícku líniu a volili v rozpore s ňou, preto sú výsledky tajného hlasovania grémia, ktoré sa musí zísť do 30 dní, vždy očakávané s mimoriadnym záujmom.
Zdroj: DPA
