Program bruselského summitu menia Nemci aj Íri. Prví nechcú zvyšovať euroval, druhí musia fiškálnu zmluvu schváliť v referende.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRUSEL, BRATISLAVA. Dvojdňový summit európskych lídrov koncom týždňa v Bruseli sa ešte nezačal a už sa jeho program mení viac, ako by si európski šéfovia štátov a vlád želali.
Európski diplomati včera podľa agentúry AFP oznámili, že v piatok zrušili summit 17 štátov eurozóny, pretože Nemci odmietajú rokovať o zvýšení trvalého eurovalu, ktorý má ten dočasný nahradiť 1. júla.
Zvýšenie trvalého eurovalu na 750 miliárd eur, ktoré malo byť hlavnou témou stretnutia, žiadajú Spojené štáty, Európska komisia i niektoré európske krajiny.
Dvadsiatka najsilnejších ekonomík sveta na víkendovom summite G-20 v Mexiku vyhlásila, že bez zvýšenia eurovalu nepomôže pri záchrane eura.
Nemci zvyšovať nechcú
Proti sú Nemci. „Nemecká vláda momentálne nevidí potrebu debatovať o zvýšení kapacít dočasného a trvalého eurovalu,“ povedala pred pondelkovým hlasovaním o 130 miliardách eur pre Grécko.
Prvýkrát v pondelok v parlamente nezískala tzv. kancelársku väčšinu vlastných poslancov pri dôležitom európskom hlasovaní.
Pozíciu kancelárky Merkelovej a jej vlády včera oslabilo aj rozhodnutie ústavného súdu. Sudcovia v Karlsruhe rozhodli, že o záchrane eura a pomoci zadlženým krajinám z eurovalu nemôže rozhodovať deväťčlenný osobitný výbor nemeckého parlamentu, ktorý väčšinou rokoval tajne.
Ústavný súd tak posilnil úlohu Bundestagu pri záchrane spoločnej meny, čo môže podľa odborníkov v budúcnosti spomaliť niektoré nemecké rozhodnutia.
Íri budú mať referendum
V rovnaký deň prišla správa z Írska, že o fiškálnej zmluve, ktorú majú štáty únie s výnimkou Britov a Čechov na summite podpísať, budú Íri rozhodovať v referende.
Premiér krajiny Enda Kenny povedal, že referendum o medzištátnej zmluve, ktorá má sprísniť kontrolu rozpočtov a zaviesť automatické sankcie, je podľa írskych zákonov povinné.
Zmluvu na summite premiér podpíše, či bude platiť, majú Íri rozhodnúť v ľudovom hlasovaní, ktoré by sa malo uskutočniť pred letom.
Európski politici sa írskeho referenda dlhšie obávali. Krajina už v minulosti viackrát skomplikovala európsku integráciu, v referende odmietli Íri zmluvu z Nice aj Lisabonskú zmluvu.
V prípade fiškálnej zmluvy sú názory ľudí rozdelené. Podľa prieskumu pre Sunday Business Post z konca januára 40 percent voličov by zmluvu podporilo, 36 percent bolo proti. Jasná väčšina (72 percent) však referendum o fiškálnej únii požadovala.
Vláda chce presviedčať ľudí v kampani. „Som si istý, že keď dôležitosť a výhody odkomunikujeme írskym ľuďom, podporia to a zahlasujú áno,“ povedal podľa portálu denníka Irish Times premiér Kenny.
Referendum o fiškálnej zmluve zvažovali okrem Írov ešte Česi, ktorí zatiaľ zmluvu nepodpíšu. Česká republika však nie je členom eurozóny a bez jej súhlasu môžu nové opatrenia fungovať.
