Predseda KSS pokračuje v šľapajach svojho svokra Vasila Biľaka. Keď šéfoval odboru školstva a vedy na ÚV KSS, jeho zástupcom bol Jozef Migaš. Aj on bol vtedy podľa Petra Zajaca veľkým biľakovcom. Ševca však Migaš sklamal, lebo hlasoval za zákon o vyrovnaní sa s komunizmom.
FOTO SME – ROMAN KRPELAN
Jozef Ševc je zaťom bývalého ústredného tajomníka Komunistickej strany Československa Vasila Biľaka. Ten je obžalovaný z vlastizrady, trestných činov spadajúcich pod zákon na ochranu mieru, z porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku a ohrozenia devízového hospodárstva. Vo svojich osemdesiatich piatich rokoch je jedným z najstarších členov KSS, ktorej od roku 1998 šéfuje Ševc.
„Na príprave programu strany sa nepodieľal. Aktívne vystupuje na členských schôdzach. Ak sú tam racionálne myšlienky, tak sa využijú. Má už vysoký vek, zápasí s vlastnými životnými problémami.“
Hoci bývajú títo komunisti v jednom dome, tajomstvá vysokých komunistických pohlavárov bývalého režimu odhaľovať ani spisovať nemienia. „Svokor ale pamäte píše, sám, má ich v rukopise. Nechce ich zatiaľ nikomu dať, vraj až po smrti. Ani ja ich nepoznám. Ak niečo viem, tak z okolia, v ktorom som pôsobil. Spolu s Migašom či Weissom.“
Vila Vasiľa Biľaka v lukratívnej bratislavskej štvrti pri Slavíne bola zrekvirovaná komunistami. „Je hlúposť, že sa stále poukazuje na dom, v ktorom bývam. Nikto sa ničím neprevinil. Dom s dvoma bytmi sme kúpili ako každý iný. Za meter štvorcový sme v sedemdesiatych rokoch zaplatili dvetisícdvesto korún. Kresánek aj Moravčík predávajú štvorcový meter za dvetisíc.“
Nedávno sa však písalo, že vo vile sídli spoločnosť zastupujúca záujmy ruskej atómovej loby na Slovensku. Ševc tvrdí, že je to hlúposť. „Dištancujem sa od toho.“ V každom prípade je však kandidátom vied atómovej energie, vyštudoval aj politickú ekonómiu – v Moskve. Uchytil sa už ako Biľakov dobrý zať – do roku 1989 šéfoval odboru školstva a vedy ÚV KSS. „Po novembri som bol rok nezamestnaný. Poslal som dvadsaťsedem žiadostí o prijatie do zamestnania, ale odpoveď mi prišla iba jedna. Zamietavá.“ Pracuje na družstve v Banskej Bystrici, na ekonomickom oddelení. Prichýlil ho tam brat. „Dodnes robím pre nich niečo ako ekonomického poradcu.“
KSS pre vlastné rodiny a rybárov
Ševc vraj žije z desaťtisícového platu a zo strany nedostáva nič. „Len platím členský príspevok štyridsať korún. KSS už nie je tým, čím kedysi.“ Na bývalých komunistov, ktorí sa dnes od „svojich“ dištancujú, má ťažké srdce. Napriek tomu, že komunistická strana získala v minulých voľbách iba 2,7 percenta hlasov, v čele krajiny sú hneď dvaja nomenklatúrni činitelia – prezident Rudolf Schuster a predseda parlamentu Jozef Migaš. Ševc sa vlastne vyjadruje v ich prospech: „Sú bývalí členovia, či boli komunistami, je však otázne. Ja sám si kladiem otázku, do akej miery spĺňali kritériá náročnosti. Veriť a bojovať ze nejaké myšlienky musí človek z presvedčenia. Ten, kto využil stranu na to, aby mohol propagovať svoj imidž vo svoje záujmy, zrejme nemal nič spoločné so stranou. Bol iba produktom doby. Keď sa poziem na to, že Migaš hlasoval za prijatie zákona na vyrovnanie sa s komunistickou minulosťou, napľul by som mu do očí.“
Schuster ho však potešil. „Zákon nepodpísal. Ak sme schopní sebareflexie, tak sme ju už urobili. Náš program je odlišný, chápeme súčasnú realitu sveta, prebiehajúci vývoj i zmeny.“ Strana má webovú stránku, na ktorej nahradila kosák s kladivom päťcípa červená hviezda, prechádzajúca do slovenskej trikolóry. Internacionálu a Pieseň práce však stále považujú za svoje a takisto sa štandardne oslovujú – súdruh, súdružka.
Členskú základňu KSS vraj tvorí dvadsaťtritisíc ľudí. „V poslednom čase k nám vo väčšej miere vstupuje vysokoškolsky vzdelaná mládež. Nevieme, či z recesie. Budeme to musieť analyzovať.“ V kampani sa budú okrem dôchodcov a nezamestnaných sústrediť aj na nich, na mladých. „Nemáme žiadne iné zdroje ako členské príspevky. Predávame ešte volebné známky. Upustili sme od billboardov.
Dôraz dávame na osobnú agitáciu. Budeme presviedčať vlastné rodiny, vlastné deti, vlastné vnúčatá, vlastných priateľov, rybárov a tak ďalej.“
Sponzorov z radov podnikateľov nemajú. „Čo by sme im dali? Iba ak podali teplú ruku so slovom ďakujeme. Dnes už vám zadarmo nik nič nedá.“
ROMAN KRPELAN
