ISTANBUL. Približne 20-tisíc ľudí zhromaždených v tureckej metropole Istanbul v nedeľu nadviazalo na 50-tisícové podujatie v azerbajdžanskom Baku, aby si pripomenuli 20. výročie jedného z najkrvavejších incidentov vojny o Náhorný Karabach.
Demonštranti niesli v rukách turecké a azerbajdžanské štátne zástavy a skandovali heslá Zastavte arménsku agresiu či Karabach patrí Turkom. Prítomní tak chceli vyjadriť podporu svojmu východnému susedovi a zároveň odpor k Arménsku, s ktorým má Ankara veľmi napäté vzťahy. Dôvodom je najmä arménska snaha o medzinárodné uznanie masakry etnických Arménov vojskami Osmanskej ríše spred takmer sto rokov.
Podľa azerbajdžanskej vlády arménska armáda vo februári 1992 v dedine Chojali pozabíjala viac ako 600 civilistov, Baku to považuje to za genocídu a žiada medzinárodné uznanie takzvanej Chojaliskej genocídy, ktorú Azerbajdžanci kladú na jednu úroveň s masakrami v Rwande (z roku 1994) a srbskej Srebrenici (1995). Arméni to rázne odmietajú.
Sporné územie Náhorného Karabachu je dlhodobým zdrojom napätia na Kaukaze. V čase Sovietskeho zväzu získalo štatút autonómneho územia v rámci Azerbajdžanu. Začiatkom 90. rokov, keď sa zväz rozpadával, arménskom podporovaná karabašská vláda na základe referenda vyhlásila nezávislosť od vlády v Baku. Nasledoval ozbrojený konflikt medzi Arménmi a Azerbajdžanom, ktorý si vyžiadal 30-tisíc obetí.
Od vyhlásenia prímeria dosiahnutého v roku 1994 sa však komplikovaná situácia na území so 140-tisíc obyvateľmi susediacim s Iránom nevyriešila. Podpis mierovej zmluvy je v nedohľadne, keďže Azerbajdžan sa nároku na Karabach odmieta vzdať.
