Dve súdne rozhodnutia otriasli českou štátnou správou. Najprv odvolaný šéf pražských štátnych zástupcov Vlastimil Rampula uspel so žalobou na neplatnosť svojho odvolania a vrátil sa na svoj post. A hneď nato naopak iný súd potvrdil podmienečný trest šéfovi Najvyššieho kontrolného úradu Františkovi Dohnalovi a zbavil ho funkcie.
Bežný pozorovateľ nie je z týchto káuz múdry. Rampula je prezentovaný ako ten, čo zametal kauzy kmotrov, teda podnikateľov napojených na bývalé vedenie Prahy pod taktovkou ODS a ČSSD. Rampulovo odvolanie sa tak chápalo ako snaha robiť poriadok na magistráte, ktorý vedie nový primátor Bohuslav Svoboda.
Rampulov návrat však znamená otvorenú vojnu štátnych zástupcov. Pre úrad určený na boj so zločinom nie je nič horšie. Štátni zástupcovia by mali stáť na strane „dobra“ a bojovať so „zlom“, a nie sa dohadovať, či „dobro“ je v kancelárii 236, alebo ho niekto zabudol v podateľni.
Podobne je to s Najvyšším kontrolným úradom, ktorý by mal dozerať na štátnu správu tak, aby sa ho každý podvádzajúci úradník bál. Tak to bolo za predchádzajúceho šéfa Lubomíra Voleníka, ktorý predčasne zomrel v roku 2003.
Jeho nástupca Dohnal čelil rôznym obvineniam, napríklad že si zo štátnych peňazí platil drahý byt a brával na služobnú cestu manželku. O funkciu prišiel, pretože poslancovi znemožnil kontrolu svojho úradu, čo súd kvalifikoval ako trestný čin.
Zdalo by sa, že ľudia vo fungujúcom štáte rastú so svojimi funkciami. Lenže u nás v Česku úrady rastú s veľkosťou svojich ľudí a zároveň padajú s ich malosťou.
