BAKU. Približne 50-tisíc Azerbajdžancov sa zúčastnilo na nedeľňajšom pochode hlavným mestom Baku, aby si pripomenuli 20. výročie jednej z najkrvavejších incidentov vojny o Náhorný Karabach. Podľa azerbajdžanskej vlády vtedy arménska armáda pozabíjala viac ako 600 civilistov a považuje to za genocídu, čo však Arménsko rázne odmieta.
V mohutnom dave, v ktorom bol aj prezident Ilhan Alijev, sa objavili transparenty s výzvami na medzinárodné uznanie takzvanej Chojalskej genocídy, ktorú Azerbajdžanci kladú na jednu úroveň s masakrami v Rwande (z roku 1994) a srbskej Srebrenici (1995). Pochod sa skončil slávnostným položením vencov k pamätníku obetiam.
Sporné územie Náhorného Karabachu je dlhodobým zdrojom napätia na Kaukaze. V čase Sovietskeho zväzu získal štatút autonómneho územia v rámci Azerbajdžanu. Začiatkom 90. rokov, keď sa zväz rozpadával, arménskom podporovaná karabašská vláda na základe referenda vyhlásila nezávislosť od vlády v Baku.
Nasledoval ozbrojený konflikt medzi Arménmi a Azerbajdžanom, ktorý si vyžiadal 30-tisíc obetí. Od vyhlásenia prímeria dosiahnutého v roku 1994 sa však komplikovaná situácia na území so 140-tisíc obyvateľmi susediacim s Iránom nevyriešila. Podpis mierovej zmluvy je v nedohľadne, keďže Azerbajdžan sa nároku na Karabach odmieta vzdať.
