Mademoiselle! Tomu osloveniu podľahla návrhárka Coco Chanelová i mnohé herečky vrátane Catherine Deneuveovej.
Vo francúzskej hereckej obci bolo oslovenie pre mladé a nevinné v móde bez ohľadu na vek a rodinný stav. Francúzska vláda chce však titul mademoiselle (slečna) vygumovať z úradného styku.
Diskriminácia, ktorú ženy zažívajú, keď musia vo formulároch zaznačovať, či sú slečny, alebo panie, teda či sú vydaté, pokým muži majú oslovenie len jedno - monsieur, sa musí podľa ministerstva skončiť.
V obežníku tento týždeň požiadalo úrady, aby sa čo najviac vyhýbali osloveniu slečna, ako aj slovám „rodné priezvisko“ a „priezvisko po svadbe“. Tie majú nahradiť slovami „pani“, „priezvisko pri narodení“ a „súčasné priezvisko“.
Lichôtky a urážky
Francúzske feministky z organizácií Osez le Feminisme! a Chiennes de Garde, ktoré od vlaňajšieho septembra spustili kampaň proti diskriminačným osloveniam, sa z rozhodnutia tešia. No odkazujú vláde, aby zabezpečila, nech sa jej odporúčania dodržiavajú aj v praxi. Doteraz podobné vládne pokyny zo 60. a 70. rokov nepomohli.
„Nie sme hlúpe, vieme, že sme uprostred volebnej kampane. Takže budeme sledovať, či sa skutočne budú uplatňovať,“ povedala aktivistka organizácie Osez le Feminisme Julie Muretová pre britský denník Guardian.
Ich ďalším cieľom je vykoreniť diskriminačné oslovenia v súkromnom sektore – aby ich ženy nemuseli zadávať napríklad pri kúpe letenky.
Vo Francúzsku podobne ako u nás možno týmto oslovením žene aj polichotiť, že vyzerá mlado. Iné ženy však oslovenie uráža a niektorí muži ho používajú aj na to, aby vyjadrili žene nadradenosť alebo nedostatok skúseností.
So slečnami sa už v úradnom styku rozlúčili v niektorých francúzskych mestách, na západe v metropole Rennes a naposledy v mestečku Cesson-Sevigne.
V Nemecku slečnou oslovíte akurát servírku
- slovo pochádza z historického pojmu damoisele/demoisele, ktorý mal aj mužský ekvivalent damoiseau/damoisel. Ten však na rozdiel od ženskej formy nepretrval.
- Damoisele kedysi označoval podľa francúzskej literárnej revue Études littéraires ženy, ktoré boli z vyššej spoločnosti, mladé, slobodné ženy, ale aj slúžky.
- V súčasnosti z významu zostali len slobodné, prípadne mladé ženy, ktoré by mali byť aj panny.
Francúzi sú však s odstraňovaním diskriminačných oslovení pozadu za ďalšími európskymi veľmocami. Nemci oslovenie slečna - fraülein poslali do histórie už v 70. rokoch ako diskriminačné.
Česká genderová lingvistka a germanistka Jana Valdrová hovorí, že v nemeckom jazykovom kontexte sú ženy prítomné aj uprednostňované. Vo formulároch sa uvádzajú tvary v mužskom aj
Valdrová tvrdí, že „slečnou“ už môžete v Nemecku bez rizika osloviť ešte tak servírku, čo si vraj nevšimli českí autori konverzačných príručiek nemčiny.
Na otázku, či je niekto ešte slečna, alebo už pani, radí odpovedať protiotázkou na rodinný status toho, kto sa pýta.
Jednoduché to majú v Británii a v Spojených štátoch, kde sa zväčša používa neutrálne oslovenie Ms. (čítaj miz). Zabudnuté oslovenie z histórie vrátili späť do slovnej zásoby v priebehu 20. storočia.
Pri hovorenom slove ho však začiatočník nemusí rozoznať od označenia slečny Miss (čítaj mis), ktoré môže niekoho aj uraziť.
„Oslovenie Ms. sa používa štandardne vo formálnom styku, kým neodpovedáte na list, ktorý je podpísaný Mrs. alebo Miss,“ vysvetľuje Jana Riečanská, manažérka British Council na Slovensku.
„Za dvanásť rokov mi len jedna žena odpísala, že je Miss, keď som ju v liste oslovila ako Ms.,“ hovorí Katarína Martinková z tej istej organizácie.
Roxanna Hughes z British Council prízvukuje, že je množstvo žien, ktoré nechcú v profesionálnom živote používať skratku Mrs. či Miss, ani keď sú slobodné, prípadne rozvedené. Majú pocit, že v pracovnom živote je vhodnejšie používať Ms., ktoré je neutrálne a oddeľuje súkromie od práce.
Iné priority
Európska únia by chcela pojem slečna poslať do histórie aj v ďalších krajinách.
V marci 2009 vydala odporúčanie, že by sa malo obmedziť používanie politicky nekorektných oslovení „slečna“, „miss“, „fräulein“, „mademoiselle“ či španielska „señorita“.
Zmena v jazyku môže podľa zástancov tohto prístupu naštartovať zmenu v uvažovaní o ženách.
Nie všetky feministické organizácie však zdieľajú nadšenie pre túto tému. Priority sú podľa nich inde – v nerovnakom odmeňovaní za prácu, väčšom zastúpení žien v politike či lepšom zladení rodinného a pracovného života.
„Nikdy mi neprekážalo oslovenie mademoiselle. V poslednom prieskume verejnej mienky o problémoch žien ho za dôležité označilo len päť percent žien. Rovnaká pláca však trápila až 84 percent opýtaných,“ hovorí Olivia Cattanová z francúzskej feministickej asociácie Paroles des Femmes pre denník Le Figaro.
Slovenské slečny a panie
Niektorá žena sa urazí, ak jej povedia slečna, iná má problém, ak ju oslovia pani.
„Nemám rada, keď mi hovoria pani, pripadám si ako nejaká teta,“ komentuje tridsaťročná Alena.
Podobnú skúsenosť opisuje aj lingvista Jozef Pavlovič, ktorý svoje študentky na Trnavskej univerzite štandardne oslovuje pani. Viaceré sa však ohradzujú s tým, že ešte nie sú vydaté.
Podľa Pavloviča je však oslovenie slečna už trochu zastarané. „Liberálny duch prišiel aj na Slovensko, ale v niečom tomu náš jazyk ešte nezodpovedá,“ myslí si.
Feministická filozofka Ľuba Kobová vníma oslovovanie pani vo verejnom styku ako dobré a potrebné. „Varianty ako dáma či madam sú lichotnícke nezmysly,“ dodáva.
Potešilo by ju, keby každá žena na otázku, či je pani, alebo slečna, odpovedala pani, a necítila sa pritom ani stará, ani málo sexi.
Aj podľa pravidiel slušného správania by sa mala žena po istom veku - či už je vydatá, alebo slobodná - oslovovať ako pani.
Slovenské formuláre nemusia „slečny“ rušiť, väčšina z nich začína len kolónkou meno a priezvisko, titul, prípadne pohlavie.
Inou kapitolou je však vymenovávanie mužského aj ženského tvaru slov ako zamestnanec/kyňa.
Denník SME priniesol ešte v roku 2009 prípad ženy, ktorá si žiadala zmeniť v pracovnej zmluve zamestnanec na zamestnankyňa.
Nádejný zamestnávateľ to odmietol s tým, že zákon pozná len pojem zamestnanca a nakoniec sa sťažovateľku rozhodol neprijať.
Zuzana Uličianska
