Tokio 8. júna (TASR) - Pohasínajúci imidž Japonska ako bezpečnej a spoľahlivej krajiny dostal ďalší úder v podobe dnešného útoku, keď osem japonských detí dobodal k smrti človek, ktorý vtrhol do základnej školy v meste Ikeda.
Aj keď je tragédia v škole, ktorá si vyžiadala viac než 20 zranených, bezprecedentná vo svojom rozsahu, je iba najnovšou zo série šialených a smrteľných zločinov, ktoré stúpajúcou mierou otriasajú Japonskom - svojho času hrdým na svoju bezpečnosť.
"Toto nie sú normálne časy. Prebehol mi mráz po chrbte, keď som to počul," povedal Kacuhiro Kinošita, otec žiaka šiestej triedy základnej školy v Ikede, predmestí západojaponského mesta Ósaka, kde došlo ku tragédii.
Zatiaľ čo v Spojených štátoch amerických sa streľby na školách stávajú hrozivou súčasťou života, žiadna z takýchto nevyspytateľných tragédií nezasiahla v takom rozsahu žiadnu japonskú školu. Polícia zadržiava 37-ročného muža - hlavného aktéra dnešnej tragédie - vo vyšetrovacej väzbe po tom, čo opakovanie vošiel do jednej z učební školy a začal 28-centimetrovým nožom zabíjať deti.
"Podobne ako Spojené štáty sa aj Japonsko stáva veľmi napätou krajinou," tvrdí sociológ Tomoko Inukai. "Vyskytuje sa tu obrovské množstvo spoločenského stresu a tlaku. Niektorí ľudia jednoducho vybuchnú."
Zatiaľ čo motív hrozného činu zostáva nejasný, japonské médiá informovali, že muž pred spáchaním masakry požil veľkú dávku antidepresív a nesúvisle hovoril. Už predtým mal psychické problémy a bol hospitalizovaný.
Počet nezmyselných zločinov, ktoré často páchali tínedžeri, počas uplynulých rokov prudko stúpol. Vďaka tomu sa zrodil v Japonsku nový slovný obrat: "Sedemnásťročný a smrteľný."
Vlna krutého šialenstva, zločinu a ich bizarných motívov prevažne 17-ročných japonských tínedžerov šokovala hlavne v minulom roku celé Japonské cisárstvo a upútala pozornosť masmédií.
Za mnohé aspoň niekoľko príkladov: Jeden 17-ročný mladík zbil bejzbalovou palicou pasažierov tokijského metra po tom, ako sa pobil so svojím otcom, ďalší hodil do videopožičovne bombu, aby videl roztrhaných ľudí, zatiaľ čo tretí dobodal na smrť svojho staršieho suseda, pretože chcel vedieť, čo pocíti pri zabíjaní. Iný 17-ročný mladík sa pobil so svojimi spoluhráčmi zo stredoškolského bejzbalového klubu kvôli účesu a keď prišiel domov, dobil svoju matku na smrť len preto, lebo mu odmietla dať vreckové.
Zločiny sa však neobmedzujú iba na 17-ročných. Jeden z najpríšernejších nedávnych zločinov - vražda a odseknutie hlavy 11-ročného školáka, ktorá sa stala v roku 1997 - spáchal 14-ročný kamarát obete.
Len nedávno došlo v preplnených tokijských vlakoch k vlne tragických incidentov. Jedným z nich bola vražda muža, ktorého zabil spolucestujúci len preto, lebo ho rozzúrilo, keď muž pri nastupovaní do vlaku požiadal ostatných cestujúcich, aby postúpili.
Stúpa aj počet útokov v školách. V roku 1999 došlo k vražde sedemročného chlapca na školskom dvore, keď istý mladý muž vpadol do areálu školy a dobodal ho nožom na smrť.
Za stúpajúci počet zločinov odborníci vinia komplex rôznorodých faktorov. Avšak leví podiel na vine možno leží v zrútení tradičných hodnôt spôsobených desaťročím ekonomickej kalamity uprostred stále viac a viac rýchlejšieho životného štýlu. Sociológovia tiež tvrdia, že spoločenské zvyky, ktoré prikazujú potláčanie prejavov negatívnych emócií kvôli udržaniu harmónie, ponechávajú mnohých bez možnosti dať voľný priechod svojim pocitom dovtedy, kým nie je už príliš neskoro.
"Spoločnosť sa stáva oveľa zložitejšou a veci sa pohybujú oveľa rýchlejšie než v minulosti," dodáva sociológ Keiiči Sakuta. "Zlá ekonomika zhoršila situáciu mnohým ľuďom, keď im položila prekážky na ceste za ich snami. Ľudia sú jednoducho oveľa zlostnejší."
Profesor psychiatrie Tokijskej medzinárodnej univerzity Keigo Okonogi v súvislosti s týmito problémami pripomína, že "v dnešnej spoločnosti - s jej napätím u každého jednotlivca pri sledovaní rovnakého cieľa a so snahou o získanie tých istých cieľov - je iba málo šancí znovu nájsť pevnú pôdu pod nohami, ak vás zastrašujú alebo ste neuspeli napríklad pri prijímacej skúške".
Tlak, ktorému čelia mladí ľudia, spojený s meniacou sa psychológiou mládeže, z nich vytvárajú oveľa narcistickejšie bytosti než boli predchádzajúce generácie, čo môže byť dôvodom zvýšenia kriminality mládeže, dodáva Okonogi.
Zločiny sú kruté, nepredvídateľné a často so smrteľnými následkami. V jednom prípade v máji minulého roku sa 17-ročný chlapec oháňal nožom, zmocnil sa autobusu, dobodal na smrť 68-ročnú ženu, zranil troch pasažierov a použil šesťročné dievča ako ľudský štít. Celú 15 hodín trvajúcu drámu naživo vysielala televízia.
Za týmto činom však nebola žiadosť o peniaze, ani žiadny politický motív, aký býva zvyčajne spojený s rukojemníckou drámou. Bol to iba 17-ročný chlapec, ktorého zastrašovali a liečili z duševnej choroby, keď ho vyhodili zo školy.
Kriminalisti tvrdia, že roky potláčaný hnev voči spoločnosti môže vyústiť do strašných činov odplaty. Japonská vláda vytvorila komisiu, ktorá sa má zaoberať kriminalitou mládeže, a tím poradcov vyzval na rozsiahlu reformu výuky s cieľom kultivovať kreativitu a posilniť morálne hodnoty.
Politici vedia, že zločinnosť mládeže sa stáva horúcim problémom. Zákonodarci z koaličného i opozičného tábora sa nedávno spojili, aby prijali prvú novelu zákona o mladistvých od roku 1949. Po zmene budú môcť rodinné súdy vydať podozrivých vo veku 14 a 15 rokov prokurátorom, aby ich mohli obviniť a začať proti nim trestné stíhanie.
Súčasný zákon zakazuje súdom vydanie osôb mladších ako 15 rokov do rúk prokuratúry, aj keď sú podozriví z vážnych zločinov, ako je napríklad vražda. Súdy vtedy zvyčajne posielajú mladistvých podozrivých do nápravnovýchovných ústavov.
