MADRID. Guernica, jedno z najznámejších výtvarných diel španielskeho maliara a sochára Pabla Picassa, prechádza po hektickom dlhoročnom cestovaní po svete dôkladnou kontrolou svojho stavu - má totiž 75 rokov.
Madridské Múzeum kráľovnej Sofie, v ktorého stálych zbierkach sa Guernica nachádza, v spolupráci so španielskou telekomunikačnou spoločnosťou Telefónica vyvinulo technológiu, ktorá kontroluje stav obrazu infračerveným a ultrafialovým snímkovaním.
Každú noc, keď múzeum zatvorí svoje dvere a tiež v utorok, keď má zatvárací deň, skenuje Picassovo majstrovské dielo z približne metrovej vzdialenosti gigantický robotický prístroj. Pablito, ako ho nazvali, je deväť metrov dlhý, päť metrov vysoký a váži 1,5 tony.
Prístroj je možné naprogramovať, aby robil snímky z väčšej či menšej vzdialenosti a dosahuje presnosť 25 mikrónov (tj. 25 tisícin milimetra), čo umožní analytikom vidieť aj vzduchové bubliny alebo škrabance nezistiteľné ľudským okom.
Hlavný počítačový technik projektu Humberto Duran povedal, že uvedený proces poskytne dôkladný pohľad na spodné prípravné kresby a všetky neskoršie zásahy, ktorým bol obraz podrobený. "Základnou myšlienkou projektu je informovať vedecký svet a verejnosť o stave maľby."
Cenu prístroja múzeum nezverejnilo, podľa denníka El País sa blíži k 300.000 eur.
Podľa kurátora múzea Jorgeho Garcíu Gómeza Tejedora Guernica v súčasnosti nepotrebuje reštaurovanie. Obraz už prešiel podobnou fotografickou kontrolou v roku 1998, ale s menej výkonnou kamerou a bez robotiky. Vtedy odhalila 129 nedokonalostí - od drobučkých prasklín až po rozličné škvrny - pripisovaných hektickej minulosti obrazu.
Antimilitarista Picasso vytvoril Guernicu na objednávku španielskej republikánskej vlády pre Svetovú výstavu v Paríži v roku 1937, keď sa Španielsko zmietalo v občianskej vojne, rozpútanej budúcim diktátorom generálom Franciscom Francom.
Čiernobiely obraz zobrazujúcu ženu, býka a kone, ktorý je považovaný za vrchol Picassovej 40-ročnej umeleckej tvorby, bol jeho reakciou na bombardovanie rovnomenného baskického mesta.
Obraz s rozmermi 3,5 krát 7,8 metra bol potom takmer 20 rokov na cestách, vystavili ho v desiatkach miest na oboch stranách Atlantického oceánu. Vždy, keď ho presúvali, ho vyňali z rámu a zrolovali, čo sa za tie roky odrazilo na jeho stave.
Poslednú cestu - do Španielska - absolvoval v roku 1981 z newyorského Guggenheimovho múzea moderných umení, kam ho zapožičal Picasso, kým sa v jeho vlasti neobnoví demokracia. Spočiatku bol vystavený za nepriestrelným sklom v Múzeu Prado v Madride, neskôr ho premiestnili do nového Múzea kráľovnej Sofie.
Baskicko už dlho požaduje, aby bol obraz premiestnený, aspoň dočasne, tam, ale Múzeum kráľovnej Sofie i španielska vláda to jednoznačne odmietli.
"Maľba je veľmi krehká a vzhľadom na jej veľkosť by akýkoľvek jej presun predstavoval veľké riziko," zdôraznil kurátor García Gómez-Tejedor.
Zdroj: Associated Press
