Dublin 8. júna (TASR) Odmietnutie Zmluvy z Nice o rozšírení Európskej únie, za ktoré sa vo štvrtkovom referende vyslovili Íri, je ťažkým úderom pre úniu a predstavuje hrozbu, že nadchádzajúci summit EÚ vo švédskom Göteborgu bude krízovým zasadnutím. Zmluva z Nice, ktorou sa únia chcela pripraviť na rozširovanie smerom na východ, môže totiž vstúpiť do platnosti len vtedy, ak ju ratifikuje všetkých 15 členov.
Komisár EÚ Günter Verheugen v reakcii na výsledky referenda však vyhlásil, že východoeurópski kandidáti nemusia aj napriek írskemu "nie" rátať s odkladom prijatia prvých krajín.
Podľa vyjadrenia írskych diplomatov má írska vláda len dve možnosti ako reagovať na výsledky referenda. Môže predložiť národu opäť tú istú zmluvu, no musí predtým zorganizovať inú kampaň, alebo môže požiadať o výnimku. Je však ťažké odhadnúť, či je udeľovanie výnimiek v tomto prípade možné.
Zmluva predstavuje len ťažko vybojovaný kompromis medzi želaniami veľkých a malých členov únie v budúcom rozhodovacom procese EÚ a zložení Európskej komisie. Ak by napríklad Írsko získalo viac hlasovacích práv v Rade EÚ, alebo by sa nemuselo podieľať na rotačnom systéme platnom pre európskych komisárov, mohli by prísť aj iné krajiny so zvláštnymi požiadavkami.
Rozviazanie zmluvy však poprední európski diplomati dnes vylúčili, podľa ich vyjadrení "to neprichádza do úvahy". Írskemu kabinetu teda zostáva druhá možnosť - nové referendum.
Všetky doterajšie írske referendá - o vstupe do EÚ (1972), zmluvných revíziách (1987), o vnútornom trhu EÚ, Maastrichtskej dohode (1992), ako aj Amsterdamskej zmluve (1998) - sa skončili pozitívne. Z tohto dôvodu považujú írski diplomati negatívne výsledky posledného referenda za šok pre dublinskú vládu, na ktorý vôbec nebola pripravená.
Podobný prípad v 50-ročnej histórii európskej integrácie sa stal zatiaľ len v Dánsku. Po tom, ako Dáni v roku 1992 odmietli tesnou väčšinou (50,7 percenta) Maastrichtskú dohodu o zavedení spoločnej meny, upadla únia do hlbokej krízy. Nasledoval rok "eurosklerózy". Európske inštitúcie boli vo svojej činnosti ochromené a nikto nevedel, či zmluva o európskej hospodárskej a menovej únii vstúpi do platnosti, alebo nie.
Dánska vláda využila šok, ktorý výsledky referenda zapríčinili a na summite v Edinburghu v roku 1992 požiadala svojich partnerov v únii o závažnú výnimku. Podarilo sa jej dosiahnuť, že Dánsko sa nemusí podieľať na menovej únii ani na spoločnej európskej obrannej politike. Okrem toho nemusí uznávať európske občianstvo a v sociálnej politike či v oblasti životného prostredia môže "vybočiť".
Na rozdiel od euroskeptických Dánov však patrilo Írsko doteraz k najhorlivejším stúpencom rozširovania EÚ. V neposlednom rade to bol aj dôsledok miliardovej podpory zo strany EÚ, týkajúcej sa razantného hospodárskeho regeneračného procesu v uplynulých rokoch.
