VIEDEŇ. Irán neumožnil jadrovým inšpektorom navštíviť podozrivé kľúčové zariadenie.
Nesúhlasil ani s plánom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), aby vyšetrila údajné iránske aktivity zamerané na výrobu jadrových zbraní.
Informovala o tom MAAE, ktorá sídli v rakúskej Viedni.
Zároveň vyjadrila sklamanie nad nedostatočným pokrokom počas dvojdňových rozhovorov v Teheráne, ktoré sa týkali sporného iránskeho jadrového programu.
Oznámenie prišlo niekoľko hodín pred očakávaným návratom skupiny vysokopostavených inšpektorov MAAE z Teheránu do Viedne, ktorí absolvovali svoje druhé, neúspešné kolo rokovaní s iránskymi jadrovými predstaviteľmi.
Chameneí: Nechceme získať jadrovú zbraň
Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí odkázal svetu, že jeho krajina sa nesnaží získať jadrové zbrane, ako tvrdia znepriatelené veľmoci, a napriek silnejúcemu nátlaku bude pokračovať vo svojich jadrových aktivitách.
Chameneí je presvedčený, že "nátlak, sankcie, vyhrážky a atentáty neprinesú žiadne plody a Irán bude pokračovať vo svojej ceste vedeckého rozvoja".
Jadroví vedci podľa neho musia naďalej plniť svoje úlohy, pretože "navzdory tomu, čo vraví nepriateľ, jadrová energia je priamo spojená s národnými záujmami" Iránu.
Skupina inšpektorov chcela dosiahnuť, aby iránski predstavitelia začali reagovať na narastajúce obavy medzinárodného spoločenstva, že Irán sa snaží vyvinúť jadrové zbrane.
"Je pre nás sklamaním, že Irán počas prvého aj druhého stretnutia neuznal našu žiadosť navštíviť vojenské zariadenie Parčin," povedal generálny riaditeľ MAAE Jukija Amano.
"Navodili sme konštruktívnu atmosféru, ale dohoda nebola dosiahnutá," dodal.
MAAE má informácie o simulovanom teste hlavíc
MAAE, agentúra OSN, dostala tajné informácie, že v iránskom vojenskom komplexe Parčin bola simulovaná implózia jadrovej bojovej hlavice.
Neúspech dvojdňových rozhovorov v Teheráne zrejme ešte zvýši silnejúce napätie medzi islamskou republikou a západnými veľmocami, ktoré v posledných mesiacoch vystupňovali sankcie voči tomuto veľkému producentovi ropy.
Irán odmieta obvinenia, že jeho jadrový program je utajovanou snahou vyvinúť nukleárne zbrane, a tvrdí, že sa iba snaží vyrobiť elektrinu.
USA: Irán je zodpovedný za neúspech misie MAAE
Biely dom dnes kritizoval Irán za neúspech návštevy inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), čo podľa USA opäť ukázalo, že Teherán odmieta plniť svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa jeho jadrového programu.
Hovorca Bieleho domu Jay Carney tiež povedal, že USA naďalej skúmajú zámery Iránu po tom, čo minulý týždeň zaslal list šéfke zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonovej, čím zvýšil nádej na obnovenie rokovaní so svetovými mocnosťami.
"Tento konkrétny krok Iránu naznačuje, že nezmenil svoje správanie, pokiaľ ide o plnenie svojich medzinárodných záväzkov," povedal Carney novinárom. Ako dodal, USA ľutujú, že misia MAAE sa skončila neúspešne.
Zdroj: DPA, Reuters
Rusko varovalo Izrael pred útokom na Irán
Rusko varovalo Izrael pred útočením na Irán pre jeho jadrový program, pretože vojenské riešenie problému by podľa Moskvy malo katastrofické dôsledky.
"Akýkoľvek vojenský zásah voči Iránu by bol katastrofou pre celý región a celý systém medzinárodných vzťahov," vyhlásil námestník ruského ministerstva zahraničných vecí Gennadij Gatilov.
"Dúfam, že Izrael tieto všetky dôsledky chápe. Mali by tiež zvážiť následky takéhoto konania pre nich samotných," povedal Gatilov na tlačovej konferencii v Moskve.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásením nadviazalo na podobné tvrdenie šéfa amerických ozbrojených síl, generála Martina Dempseyho, ktorý v nedeľu konštatoval, že útok na Irán by bol v súčasnosti destabilizačným a nebol by "prezieravým".
Izrael v ostatných týždňoch stupňoval svoju rétoriku voči Iránu hrozbami vojenského zásahu v prípade, ak sankcie, pripravené Spojenými štátmi, neodradia Teherán od zastavenia svojho jadrového programu.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí tiež poukázalo na možnosť, že USA využijú svoju leteckú základňu v Kirgizsku na potenciálny útok voči Iránu.
Hovorca ruského rezortu diplomacie Alexander Lukaševič však zároveň vyjadril vieru, že takýto "apokalyptický scenár" sa nenaplní, no podľa Moskvy ho nemožno vylúčiť.
Hovorca podotkol, že USA nevylúčili ozbrojený útok, pričom strategická poloha základne Manas na severe Kirgizska by poskytovala silný oporný bod pre potenciálnu bojovú operáciu.
Tejto možnosti sa podľa Rusov "vážne" obávajú aj ďalšie stredoázijské krajiny, ktoré sa boja potenciálneho odvetného útoku Teheránu.
Kirgizsko, bývalá krajina Sovietskeho zväzu, je jediným štátom na svete, kde majú vojenské základne tak USA ako aj Rusko.
Američania ju využívajú od roku 2001 na podporu svojej misie v Afganistane.
Nájom leteckej základne na medzinárodnom letisku neďaleko hlavného mesta Biškek im vyprší v roku 2014 a prezident Almazbek Atambajev krátko po decembrovom nástupe do funkcie pohrozil jeho nepredlžením.
Prítomnosť amerických vzdušných síl totiž považuje za "nebezpečnú".
