Agentúrnu správu sme o 16:06 nahradili autorským článkom SME.
SANÁ, TEL AVIV. Prezidentské voľby v Jemene v pondelok ukončili éru prezidenta Aliho Abdalláha Salíha, ktorý krajine vládol 33 rokov. Za ten čas sa Jemen pravidelne objavoval v rebríčkoch najmenej slobodných a najchudobnejších štátov sveta.
Jemenské voľby mali ďaleko od slobodných volieb západného typu.
O miesto prezidenta sa uchádzal jediný kandidát, Salíhov viceprezident Mansúr Hádi. Je to súčasť dohody, ktorú so Sálihom urobili arabské štáty a Washington. Analytici hovoria, že voľby rozhodne neboli ideálne, je to však najlepšie možné riešenie.
Očakáva sa, že ak všetko pôjde dobre, do dvoch rokov by Jemen mohol mať novú ústavu aj slobodné voľby s účasťou viacerých strán a kandidátov.
Jemen minulý rok zachvátili demonštrácie ako mnohé iné krajiny arabského sveta. Salíh, ktorý si svoju politickú nedotknuteľnosť zabezpečoval protiteroristickou spoluprácou so Spojenými štátmi, zareagoval príliš brutálne.
Ťažko sa zranil pri útoku na svoj palác, odišiel na liečenie do zahraničia a napriek sľubom sa vrátil a odmietol sa vzdať moci. Ustúpil, až keď mu Američania ponúkli liečenie.
Situácia v Jemene je dramatická, krajina je na pokraji občianskej vojny. Na juhu operujú separatisti, na severe je veľká koncentrácia šiitov, ktorí sú v nepriateľskom stave s jemenskými sunnitmi.
Na juhu a severe sa objavili výzvy na bojkot volieb, zaznamenali tam násilnosti aj útoky na volebné miestnosti. Bezpečnostnú nestabilitu krajiny zneužíva al-Káida, ktorá tam má silné postavenie.
Jemen má aj obrovské ekonomické problémy, má jednu z najmladších populácií na svete a v niektorých oblastiach až 50percentnú nezamestnanosť. Je zrejmé, že krajina je odkázaná na zahraničnú pomoc.
Americký prezident Barack Obama sa postavil za budúceho prezidenta. Bude však chcieť vidieť záruky, že Jemen bude naďalej spolupracovať vo vojne proti terorizmu.
