SME

Tomka: Baví ma urovnávať spory štátov

Nový predseda Medzinárodného súdneho dvora v Haagu hovorí, že Gorilu treba vyšetriť, aby sa vrátila dôveryhodnosť politickej scéne.

Predseda Medzinárodného súdneho dvoru v Haagu PETER TOMKA (55) sa narodil v Banskej Bystrici. Vyštudoval medzinárodné právo na Karlovej univerzite. Od roku 1986 pracoval ako právnik na československom ministerstve zahraničia. Zastupoval Slovensko počaPredseda Medzinárodného súdneho dvoru v Haagu PETER TOMKA (55) sa narodil v Banskej Bystrici. Vyštudoval medzinárodné právo na Karlovej univerzite. Od roku 1986 pracoval ako právnik na československom ministerstve zahraničia. Zastupoval Slovensko poča (Zdroj: ICJ)

Ešte žiadny Slovák to na medzinárodnej pôde nedotiahol tak ďaleko ako sudca PETER TOMKA. Po dlhoročnom rozhodovaní o sporoch medzi štátmi sveta na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu si ho kolegovia vybrali za svojho šéfa.

Nie ste len prvým Slovákom na Medzinárodnom súdnom dvore, ale teraz ste sa stali jeho predsedom. Ako sa vám to podarilo?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Sudcu musí zvoliť Valné zhromaždenie OSN a Bezpečnostná rada, pričom kandidátov navrhujú nie štáty, ale skupiny zo Stáleho arbitrážneho dvora, to sú štyria právnici z každého štátu, ktorý je stranou Haagskych dohovorov o mierovom urovnávaní sporov.“

SkryťVypnúť reklamu

Ako prebiehali voľby predsedu súdu?

„Toho si vždy volia sudcovia sami na trojročné funkčné obdobie. Voľba je tajná, predsedníctvo získa ten, kto získa absolútnu väčšinu hlasov. V súčasnosti má súd len štrnásť členov, 15. miesto je neobsadené, pretože môj jordánsky kolega rezignoval, keďže ho v Jordánsku požiadali o sformovanie novej vlády.“

Jedným vaším kolegom je jordánsky premiér, váš predchodca má v rodine japonského princa. Vyberajú si krajiny za sudcov to najlepšie, čo majú?

„V súdnom dvore sú ľudia s rôznou skúsenosťou. Časť z nich sú profesori medzinárodného práva, ktorí tiež vystupovali ako advokáti pred medzinárodnými inštitúciami ako napríklad môj britský kolega. Ďalšiu skupinu predstavujú sudcovia najvyšších súdov svojich krajín, napríklad môj novozélandský kolega. Potom sú tam ešte ľudia, ktorí pôsobili ako právni poradcovia na ministerstve zahraničných vecí a angažovali sa na pôde OSN.“

SkryťVypnúť reklamu

Zohrala pri vašom vymenovaní za sudcu nejakú úlohu aj slovenská diplomacia?

„Nepochybne aj aktivita diplomatickej služby má význam. Musia sa skĺbiť dva faktory: musí ísť o dôveryhodného kandidáta, ktorý má súčasne podporu diplomacie svojej krajiny. “

Spomenuli ste dôveryhodnosť. Sú morálne zásady jednými z predpokladov pre sudcu v Haagu?

„Štatút súdneho dvora pre funkciu sudcu predpokladá vysokú morálnu integritu. Má isť tiež o znalca medzinárodného práva alebo niekoho spôsobilého zastávať najvyššie sudcovské funkcie vo svojich domovských štátoch.“

Mohol by sa sudcom v Haagu stať napríklad šéf slovenského Najvyššieho súdu Štefan Harabin?

„Kandidátov navrhujú národné skupiny a jedným z ďalších predpokladov je aj úroveň jazykových znalostí, keďže súd funguje v dvoch jazykoch angličtine a francúzštine. Nemyslím si, že pán Harabin má záujem o funkciu medzinárodného sudcu.“

SkryťVypnúť reklamu

Podobne ako váš predchodca Japonec Hisaši Owado ste aj vy zastupovali Slovensko pri OSN. Čo je vám bližšie práca diplomata alebo sudcu?

„Práca diplomata, najmä v OSN, je pestrejšia. Človek príde do kontaktu s predstaviteľmi 190 krajín. Práca sudcu je skôr individuálna a vyžaduje si trpezlivé štúdium argumentov sporových strán a formulovanie vlastného právneho stanoviska.“

Pre obidve profesie je typická zdržanlivosť, je táto vlastnosť blízka aj vám?

„Sudca by nemal vyslovovať svoj názor skôr, než si vypočuje názory strán a než sa nad nimi nezamyslí a neposúdi všetky dôležité aspekty prípadu. Takže sudcovia určite nepatria k tým, ktorí by vyhľadávali médiá. So mnou to tiež nie je inak.“

Stalo sa vám niekedy, že ste ako diplomat mali iný názor ako ministerstvo zahraničných vecí?

SkryťVypnúť reklamu

„Pre diplomata je dôležité, aby sa podieľal na formulovaní stanoviska svojej krajiny, keďže často má lepšie poznatky z miesta pôsobenia. Samozrejme, konečné stanovisko zaujme ministerstvo, ale takých prípadov nebolo veľa, keď sa nezhodovali s mojím názorom.“

A kedy sa tak stalo?

„Napríklad som nebol presvedčený o úspechu spoluautorstva rezolúcie, ktorou by valné zhromaždenie vyzvalo na zákaz trestu smrti. Nakoniec táto rezolúcia ani neprešla, čo súvisí s mnohokultúrnosťou sveta. Táto otázka štáty rozdeľuje, takže tam nebol možný kompromis.“

Ste za to, aby sa mohol v Európe znovu používať?

„Európska právna kultúra sa výrazne posunula, nie je aktuálne, aby sa trest smrti vrátil.“

O čom všetkom rozhoduje váš súd?

„Má dve funkcie. Rozhoduje o sporoch medzi štátmi, len tie sa môžu obrátiť na Medzinárodný súdny dvor. Druhou funkciou je poskytovanie právnych posudkov na žiadosť organizácií OSN. V prevažnej miere sa spory týkajú stanovenia hraníc, delimitácie morských priestranstiev, interpretácie medzinárodných zmlúv či tvrdení, že druhá strana nesplnila svoje záväzky podľa medzinárodného práva.“

SkryťVypnúť reklamu

Aký spor máte práve teraz na stole?

„Ide o prípad, v ktorom Belgicko tvrdí, že Senegal neplní svoje záväzky, ktoré sa týkajú Dohovoru proti mučeniu. A to tým, že nezačal trestné stíhanie proti bývalému čadskému prezidentovi Hissene Habrému, ktorý už vyše 20 rokov žije v Senegale a ten ho nechce vydať do Belgicka na stíhanie.“

Ako prebieha taký prípad?

„Každá strana najskôr predloží písomne svoje argumenty. Potom budú mať Belgicko aj Senegal sedem dní na svoju argumentáciu. Následne každý sudca vypracuje svoje stanovisko. Sudca pritom nevidí stanovisko iného sudcu, kým neodovzdal svoje, aby nebol ovplyvnený. Potom nasleduje debata, príprava väčšinového stanoviska a nakoniec hlasovanie o rozsudku. Sudca musí vždy hlasovať len áno alebo nie.“

SkryťVypnúť reklamu

Keď váš súd rozhodoval o tom, či vyhlásenie o nezávislosti Kosova bolo v súlade s medzinárodným právom, hlasovali ste proti a boli ste v menšine. Aké je to pre sudcu, keď zistí, že jeho názor prehral?

„Nie vždy majú ľudia rovnaký názor. Počas deviatich rokov na Medzinárodnom súdnom dvore som bol len trikrát v menšine. Okrem Kosova v dvoch prípadoch, kde išlo o predbežné opatrenia, keď mi následné rozhodnutia súdu dali za pravdu, že na to nemal jurisdikciu.“

Mala by Bratislava rešpektovať verdikt súdneho dvora a uznať Kosovo?

„Súd sa nevyslovil k otázkam uznania, ale k otázke samotného aktu vyhlásenia nezávislosti. Je na každom štáte, ako sa rozhodne.“

Je reálne, aby Kosovo bolo súčasťou Srbska?

„To už sú geopolitické úvahy, na túto tému sa nechcem vyjadrovať.“

SkryťVypnúť reklamu

Zažili ste vy alebo vaši kolegovia tlak z nejakého štátu?

„Nie. Myslím, že kolegovia sú výrazné osobnosti a nezaznamenal som, že by bol niekto pod takým tlakom, že by mohol byť ovplyvnený.“

Čo vás baví najviac na vašej práci?

„Intelektuálne a právnické debaty s mojimi kolegami, ako aj skutočnosť, že posudzovaním káuz z rôznych končín sveta sa trochu oboznamujeme s históriou rôznych regiónov sveta, ktorá má svoju váhu v jednotlivých prípadoch.“

Sledujete, čo sa deje na Slovensku ohľadom údajného spisu SIS Gorila?

„Môžem to sledovať len prostredníctvom internetových stránok. Je v dobrom záujme, aby sa to vyšetrilo a zvýšila sa dôveryhodnosť slovenskej politickej scény.“

Myslíte si, že sa po nedávnych protestoch posunula slovenská spoločnosť dopredu?

SkryťVypnúť reklamu

„Spoločnosť vždy určitým smerom posúva občianska angažovanosť. Bude však dobré, keď budú známe objektívne fakty a do akej miery je to, čo sa uvádza v spise Gorila, aj skutočnosť. Doteraz výsledky vyšetrovania neboli zverejnené, ako sudca nemôžem vychádzať z toho, čo niekto zverejnil, že je naozaj pravda.“

Jeden sudca na Slovensku v súvislosti s Gorilou zakázal vydanie knihy, ktorú ani nevidel, nie je to príklad zbytočnej cenzúry?

„Nevidel som to zdôvodnenie, takže to nechcem posudzovať. Pokiaľ ide o občianskoprávne spory, tak právne systémy predvídajú možnosť odvolania. Nepredpokladám, že toto rozhodnutie je definitívne a konečné.“

Viete si predstaviť, že by ste vstúpili do slovenskej politiky?

„Nepremýšľal som o tom, mám svoj mandát na ďalších deväť rokov, takže sa budem venovať svojej sudcovskej práci a rozhodovaniu sporov medzi štátmi.“

SkryťVypnúť reklamu

Prídete na Slovensko na voľby?

„Nie, pretože práve budeme začínať pojednávanie medzi Senegalom a Belgickom.“

A keby ste mali čas, išli by ste voliť?

„Určite.“

Veľa ľudí je sklamaných, že nemá koho voliť. Vy si viete vybrať?

„Demokracia asi nie je perfektný systém, ale lepší nie je. Vždy treba niekoho poveriť spravovaním vecí verejných, takže z tých, ktorí sa uchádzajú o podporu, si treba niekoho vybrať. Druhá vec je, ako je volebný systém usporiadaný, či umožňuje dominanciu politických strán, alebo dá priestor individualite osobnosti."

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne
  2. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár
  3. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie
  4. Domáce poistenie v dobe nárastu extrémov počasia a škôd
  5. Urobte krok k štúdiu, ktoré premení vašu vášeň na profesiu.
  6. Plač, krik, frustrácia. Rodičia opisujú, čo im pomohlo
  7. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje
  8. Ficova vláda extrémne zbrojí, u Kaliňáka kašlú na zákon
  1. Keď tankovaním získate viac než len plnú nádrž
  2. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár
  3. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne
  4. OTS: Stanovisko LESY SR k tvrdeniam politickej strany Demokrati
  5. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie
  6. Tento recept na svieže letné občerstvenie si nenechajte ujsť
  7. LESY SR si držia drevo doma: 99 % produkcie zostáva na Slovensku
  8. Soňa Müllerová: Po päťdesiatke som začala byť sama sebou
  1. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje 10 359
  2. Ficova vláda extrémne zbrojí, u Kaliňáka kašlú na zákon 9 355
  3. Plač, krik, frustrácia. Rodičia opisujú, čo im pomohlo 7 282
  4. Kam v auguste k moru? 4 tipy na last minute dovolenku 3 922
  5. Ako sa vyhnúť cukrovke 2. typu: Prvý krok urobte ešte dnes 3 387
  6. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne 2 994
  7. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie 2 709
  8. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár 1 730
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto

Vrtuľník, ktorý má pomôcť, bude mať základňu v meste Kucovo.


TASR
Nemecký kancelár Friedrich Merz.

No vo svojej koalícii čelí rastúcim trhlinám.


SITA 1
Ilustračná foto.

Smerovali do Spojeného kráľovstva.


SITA
Palestínsky štát uznalo už takmer 150 zo 193 štátov OSN.

V prieskume vyjadrilo podporu uznaniu Palestínskeho štátu 54 percent opýtaných.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu