Belehrad a Priština musia podľa Európskej únie vyriešiť otázku reprezentácie Kosova.
BRUSEL. Nové kolo rokovaní medzi Belehradom a Prištinou, ktoré sa malo začať dnes predpoludním, odložili na neurčito vzhľadom na meškanie kosovskej delegácie.
S odvolaním sa na Európsku komisiu o tom dnes informoval srbský server novosti.rs.
Rokovania sa mali začať o 10.00 SEČ. Prištinská delegácia na čele s hlavnou vyjednávačkou Editou Tahiri však v pondelok nepricestovala do Bruselu tak, ako to bolo naplánované.
Srbská delegácia na čele s hlavným vyjednávačom Borislavom Stefanovičom pricestovala do Bruselu načas.
Európska komisia neuviedla príčiny meškania kosovskej delegácie. Nevedela upresniť ani to, či sa ďalšie kolo rokovaní medzi Belehradom a Prištinou dnes začne.
Podmienky Únie
Rokovania medzi Belehradom a Prištinou sú kľúčové z hľadiska ambícií Srbska získať už na marcovom summite v Bruseli štatút kandidátskej krajiny EÚ.
Európska dvadsaťsedmička toto rozhodnutie ešte v decembri pozastavila pre obavy, že by to spomalilo proces normalizácie srbsko-kosovských vzťahov.
Kosovo v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť od Srbska. Belehrad síce tvrdí, že nezávislosť nikdy neuzná, obe strany však vlani začali rokovania o tzv. praktických záležitostiach, ktoré majú normalizovať vzťahy.
EÚ vyhlásila, že Srbsko nemusí uznať Kosovo - Belehrad a Priština však musia vyriešiť otázku reprezentácie Kosova a iné záležitosti.
Kosovo nalieha, aby sa na medzinárodných akciách zúčastňovalo ako nezávislý štát. Srbsko však trvá na tom, že ak sa nejakí predstavitelia Kosova zúčastnia na medzinárodných podujatiach, na ich štítkami s menami musí byť odkaz na rezolúciu OSN, v ktorej sa nezávislosť Kosova nespomína.
Ministri zahraničných vecí krajín EÚ na budúcotýždňovom stretnutí posúdia, či Srbsko splnilo podmienky pre kandidatúru.
Získanie štatútu kandidáta má pre Belehrad veľký symbolický význam, je to však len prvý krok k tvrdým prístupovým rokovaniam, ktoré môžu trvať päť alebo viac rokov.
Expressen: Kosovo je jedna veľká čierna diera
Korupcia, bezvládie, kriminalita, pašovanie zbraní i drog a obchodovanie s ľuďmi prekvitajú v Kosove, napísal vo svojom článku švédsky denník Expressen.
Nezamestnanosť predstavuje zhruba 45 percent, hrubý národný dôchodok v Kosove je ako v Severnej Kórei. Takto bude vyzerať Grécko, keď zlyhajú ekonomické a politické reformy, píše Expressen.
Kosovo so svojimi dvoma miliónmi obyvateľov je podľa neho "jedna veľká čierna diera". Do Kosova
"Západ od roku 1999 veľkodušne 'vpumpoval' päť miliárd eur; závislosť od pomoci zvonku sa teda stala súčasťou každodenného života. Miera nezamestnanosti je 45 percent, teda dvakrát vyššia než v Grécku," citoval srbský spravodajský server RTS z textu denníka, uverejneného v pondelok v súvislosti s nedávnym štvrtým výročím jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova.
Viac ako polovica, presnejšie 107 členských krajín OSN, je toho názoru, že vyhlásenie nezávislosti Kosova je v rozpore s medzinárodným právom. Niekoľko štátov, ktoré Kosovo uznalo, tento krok oľutovalo, napísal denník.
Problémy Kosova sa však týmto nekončia - na verejnosť totiž prenikol dokument, v ktorom NATO opisuje úradujúceho premiéra Hashima Thaciho ako jedného z lídrov organizovaného zločinu. Jeho blízky spolupracovník Djavit Haliti je obvinený z väzieb na mafiu, pripomenul Expressen.
"V Kosove nikto nevie, čo robí... EÚ, OSN, vláda, americké veľvyslanectvo alebo mafia... Všetky rozhodnutia klanovo rozdeleného parlamentu alebo nefunkčnej vlády môže zrušiť predstaviteľ medzinárodného spoločenstva," citoval RTS.
