MOSKVA. Ruské ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu vyjadrilo pobúrenie zo sobotňajšieho lotyšského referenda, v ktorom Lotyši odmietli uznanie ruštiny za druhý štátny jazyk.
Podľa Moskvy však plebiscit nespĺňal medzinárodné kritériá, keďže Lotyši odmietli povoliť ruskej pozorovateľskej misii monitorovať hlasovanie.
Rusi preto hovoria o pobúrení a ignorancii a budú požadovať od Rigy vysvetlenie.
Ako dodal ruský rezort diplomacie, výsledok referenda "neodráža náladu v krajine, keďže 319-tisíc etnických Rusov nemohlo voliť pre chýbajúce občianstvo", cituje portál ruskej spravodajskej agentúry RIA Novosti.
Ruština nebude úradným jazykom ani na komunálnej úrovni
Lotyšská vláda je proti tomu, aby ruštinu uznali aspoň na komunálnej úrovni za úradný jazyk. Napriek výzvam početnej ruskej menšiny to v pondelok vyhlásil lotyšský premiér Valdis Dombrovskis.
Vyhláseniu predchádzalo víkendové referendum, v ktorom sa obyvatelia Lotyšska vyslovili proti uznaniu ruštiny za druhý úradný jazyk tejto pobaltskej krajiny.
Podľa agentúry DPA Dombrovskis zdôraznil, že špeciálny "regionálny jazyk" nie je potrebný. Ako dodal, ani jeden občan, ktorý sa na úrady obráti v ruštine, nebude z tohto dôvodu odmietnutý. Preto nie je dôvod na diskusiu o tejto záležitosti.
Litva pochválila Lotyšov
Litovský premiér Andrius Kubilius v pondelok vyjadril pochvalu voličom v susednom Lotyšsku, ktorí v sobotňajšom referende jasne odmietli návrh, aby bola ruština druhým štátnym jazykom popri lotyštine.
Ako uviedol vo svojom vyhlásení, Lotyši týmto spôsobom preukázali "vysokú vyspelosť svojej občianskej spoločnosti a sebauvedomenia ".
Litovská vláda a ostatní Litovčania v tejto súvislosti "vyjadrujú podporu jednote Lotyšska", dodáva Kubilius.
Ruštine povedali nie
Takmer 75 percent zúčastnených voličov v sobotu odmietlo uznanie ruštiny za druhý úradný jazyk.
Podľa lotyšskej ústrednej volebnej komisie volebná účasť na referende presiahla 71 percent. Lotyšsko získalo nezávislosť od rozpadávajúceho sa Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Odvtedy panuje vo vzťahoch medzi Rigou a Moskvou výrazné napätie, keďže podľa Rusov aktuálny člen Únie a NATO stále spadá do sféry ich vplyvu.
V dvojmiliónovej pobaltskej krajine navyše žije početná ruská menšina, ktorá tvorí takmer tretinu populácie.
