RIGA. Lotyšskí voliči dnes veľkou väčšinou hlasov odmietli v referende uznanie ruštiny za druhý úradný jazyk krajiny.
Z čiastkových výsledkov po sčítaní 50 percent odovzdaných hlasov vyplýva, že príslušnú zmenu ústavy odmietlo takmer 78 percent zúčastnených voličov, oznámila agentúra AP.
Na historickom referende sa zúčastnili až približne dve tretiny oprávnených voličov, čo bolo výrazne viac ako pri predchádzajúcich plebiscitoch a voľbách v tejto pobaltskej krajine.
Neúspech stúpencov ruštiny sa očakával, keďže jej uznanie za druhý úradný jazyk malo medzi etnickými Lotyšmi početných tvrdých odporcov. Podľa pozorovateľov výsledok hlasovania zrejme ešte viac prehĺbi rozkol v lotyšskej spoločnosti.
Približne jedna tretina z 2,1 milióna obyvateľov Lotyšska považuje ruštinu za svoj rodný jazyk. Príslušníci ruskej menšiny chcú, aby oficiálny štatút ruského jazyka zmenil to, čo považujú za 20-ročnú diskrimináciu.
Pre etnických Lotyšov je referendum "trúfalým pokusom" zasahovať do nezávislosti Lotyšska, obnovenej po polstoročí sovietskej okupácie počínajúcej od druhej svetovej vojny.
Keby referendum dopadlo v prospech ruštiny, lotyšská vláda by mohla požiadať, aby ruština mala taký istý štatút ako ostatné úradné jazyky v EÚ. Únia by potom musela dbať o to, aby prekladala všetky svoje úradné dokumenty aj do tohto jazyka a zabezpečila tlmočenie.
