RIGA, BRATISLAVA. Európska únia má dosť starostí so skorým pribudnutím už 24. oficiálneho jazyka – chorvátčiny. Prekladateľov a tlmočníkov by ešte pribudlo, ak by si v referende Lotyši zvolili ďalší štátny jazyk – ruštinu.
Aby bolo dnešné hlasovanie platné, musela by prísť aspoň polovica z jeden a pol milióna voličov. Organizátori to však vidia tak na štvrtinu. A aj keby ich prišlo dosť, zástancov ruštiny podľa odhadov prevalcujú odporcovia.
Lotyšský premiér Valdis Dombrovskis vyzýva občanov, aby volili nie a prezident Andris Berzins, aby „chránili lotyštinu“.
Snaha urobiť z ruštiny druhý oficiálny jazyk v bývalom sovietskom satelite, ktorý sa osamostatnil v roku 1991, rozpútala vášne.
Krajina má podľa štatistík medzi občanmi vyše 400-tisíc etnických Rusov, Bielorusov a Ukrajincov. Odhaduje sa však, že v Lotyšsku žije 200- až 300-tisíc etnických Rusov, ktorí lotyšské občianstvo nemajú.
Podnetom na referendum bola iniciatíva nacionalistickej strany, ktorá je súčasťou vládnej koalície, zrušiť ruštinu na lotyšských školách. Líder proruskej Národnej boľševickej strany Vladimir Linderman potom zozbieral podpisy na vlastné protestné referendum.
Bez ohľadu na výsledok hlasovanie môže oživiť diskusiu o ruštine a postavení Rusov v krajine.
Rigu pred referendom pobúril prelet ruských bombardérov
Ruské stroje typu Tu-22M, ktoré leteli ponad Baltské more, museli v piatok ráno vyprevadiť dve nemecké stíhačky.
Lotyšskú vládu pobúrila piatková prítomnosť ruských bombardérov v ich vzdušnom priestore. Ruské stroje typu Tu-22M, ktoré leteli ponad Baltské more, museli v piatok ráno z priestoru vyprevadiť dve nemecké stíhačky ako súčasť vzdušnej misie NATO na Pobaltí.
Lotyšský minister obrany Artis Pabriks vyjadril v piatok poobede pobúrenie, no odmietol priame spájanie incidentu so zajtrajším referendom, v ktorom Lotyši rozhodnú o možnej zmene štatútu ruštiny z cudzieho na druhý štátny jazyk.
Riga bude od Moskvy žiadať vysvetlenie prítomnosti jej bombardérov z čias Sovietskeho zväzu v lotyšskom vzdušnom priestore, dodal Pabriks, ktorý poukázal na výskyt viacerých podobných situácií v minulosti.
Lotyšsko vyhlásilo nezávislosť od rozpadávajúceho sa Sovietskeho zväzu v roku 1990. Odvtedy panuje vo vzťahoch medzi Rigou a Moskvou napätie, keďže Rusi stále považujú aktuálneho člena EÚ a NATO za sféru svojho vplyvu.
sita
