Marais je pestré. Obývajú ho Číňania z mesta Wen-čou, ktorí vyrábajú šperky, aj aškenázski židia z východnej Európy, ktorí predávajú poľské jedlá. Štvrť s nízkymi domami na pravom brehu Seiny je však známa najmä barmi, kde sa stretávajú gayovia a lesby.
Napokon, francúzski homosexuáli sa nemusia skrývať. Registrované partnerstvá môžu uzatvárať od roku 1999, majú antidiskriminačné zákony.
A predsa táto téma vstúpila do prezidentskej kampane. Dokonca patrí medzi hlavné rozdiely medzi kandidátmi. Úradujúci prezident Sarkozy je proti sobášom ľudí rovnakého pohlavia. Socialista Hollande, ktorý v prieskumoch vedie, im sľubuje aj adopciu detí.
V čase krízy okrajová téma? Nenasvedčuje tomu hurhaj, ktorý spustil jeden pravicový poslanec, keď označil deportácie homosexuálov do koncentrákov za chýr. „Gay, ktorý hlasuje za pravicu, je ako morka, ktorá volí Vianoce,“ oponoval mu ľavicový poslanec.
Existuje však vôbec voličská skupina gayov? Odpoveď je rozpačitá. Kým polovica homosexuálov by podľa agentúry Ifop volila ľavicu, 23 percent sa hlási k pravici. Prekvapením je, že 20 percent chce voliť krajnú pravicu Marine Le Penovej.
Gayovia sú nejednotní voliči – presne ako ostatní Francúzi. Politici sa môžu spoľahnúť len na jedno. Ako 6,5 percenta voličov vo Francúzsku predstavujú viac hlasov ako katolíci, čo chodia pravidelne do kostola.
