VIEDEŇ, BRATISLAVA. Kameramani a fotografi sa o seba potkýnali, keď sa v tmavom kabáte a bielej košeli zjavil. Lobista Peter Hochegger nesklamal. Fotografom dlho pózoval a pred parlamentným vyšetrovacím výborom prezradil dlhý zoznam mien politikov, ktorých má na svojej výplatnej listine. Nevynechal ani jednu z parlamentných strán.
Dlhý zoznam mien
Lobista Peter Hochegger je jedným z troch, čo sa objavujú takmer vždy, keď sa v Rakúsku hovorí o podozrivých obchodoch a podplácaní.
Podľa časopisu Profil v čase, keď v Rakúsku vládli ľudovci (ÖVP) s haiderovcami (FPÖ a potom BZÖ), malo ísť na honoráre a provízie 40 miliónov eur. Väčšinou išlo o firmy blízke štátu, ako sú Telekom Austria či rakúske železnice, a dostávať ich mali členovia vlády a stranícki funkcionári, väčšinou po odchode z vplyvných postov.
Rakúsko a korupcia
-
v indexe korupcie Transparency International padlo Rakúsko od roku 2005 z 10. na 16. miesto
- expert OECD označil pre Die Welt Rakúsko za „oázu korupcie“.
Včera vypovedal Hochegger pred parlamentným výborom hlavne ku kauze Telekom Austria. Minulý rok pre ňu z politiky odišiel ľudovecký kancelár Wolfgang Schüssel, ktorý vládu s haiderovcami viedol. Tvrdil, že on i jeho strana sú nevinní, ale chce dôkladné vyšetrenie kauzy.
Lex Telekom Austria
Výbor odvtedy zisťuje, či bývalí ministri z vlády nedostali províziu za to, že zmenili zákon tak, aby z toho najväčšia rakúska telekomunikačná spoločnosť profitovala. Štát má v nej 28 percent. Hochegger pred výborom vypovedal, že o žiadnych úplatkoch nevie, ale vymenoval 28 bývalých či súčasných politikov, ktorých mal na svojej výplatnej listine.
Najznámejšie meno na zozname lobistu je exkancelár a sociálny demokrat (SPÖ) Alfred Gusenbauer, ktorý dostal 100-tisíc eur ako poradca jednej firmy potom, čo už kancelárom nebol. Vraj nevedel, že za firmou je Hochegger.
Skoro ako v Grécku
„Každý deň sa objavujú mená prominentných politikov, ktorí mali úzky vzťah s Hocheggerom. Prípad Hochegger sa tak stáva obrazom rakúskej spoločnosti, v ktorej takmer nie sú morálne hranice.
Čo nie je vyslovene zakázané, je politicky dovolené a robí sa to. Tým bude už aj taká nízka dôvera politike klesať a parlament ako aj vláda budú ďalej strácať na dôveryhodnosti,“ hovorí pre SME politológ Peter Filzmaier.
O dôveryhodnosti politikov si Rakúšania dávno nerobia ilúzie. Podľa európskeho prieskumu Eurobarometer, ktorý zverejnil Brusel v stredu, až 85 percent Rakúšanov považuje korupciu v národných inštitúciách za rozšírenú. Na porovnanie, v Grécku si to myslí 99 percent ľudí a európsky priemer je 79 percent.
