Referendum v Lotyšsku môže prinútiť Úniu prijať ruštinu za úradný jazyk.
BRUSEL.
Ak sa tak stane, ruština bude musieť byť aj novým oficiálnym jazykom EÚ, čo by predstavovalo nečakaný nápor na jej rozpočet kvôli nemalým nákladom na tlmočenie a preklad úradných dokumentov.
Podľa európskeho internetového denníka EUobserver, ktorý cituje hovorkyňu volebnej komisie v Lotyšsku Kristíne Bérziňovú, referendum pravdepodobne nebude úspešné, lebo volebný zákon má prísne pravidlá. Ľudového hlasovania sa musí zúčastniť polovica oprávnených voličov (1,5 milióna ľudí), pričom najmenej 50 percent musí kladne odpovedať na položenú otázku.
V Lotyšsku je približne tretina populácie ruskojazyčná, pričom v niektorých vidieckych oblastiach ruské etnikum dosahuje až 60-percentné zastúpenie.
Ak by bola účasť na referende dostatočne vysoká a väčšina voličov by hlasovala kladne, pre EÚ by vznikol nový problém, s akým sa zatiaľ nestretla.
Hovorca Európskej komisie Dennis Abbot uviedol, že doteraz ani jedna členská krajina nevzniesla požiadavku, aby sa aj iný jazyk ako úradný stal oficiálnym dorozumievacím prostriedkom v EÚ.
V prípade úspechu sobotňajšieho referenda by Lotyšsko muselo s touto požiadavkou osloviť zvyšných 26 členských krajín EÚ, čo by odštartovalo náročný proces schvaľovania.
Nemenovaný lotyšský diplomat, pôsobiaci v Bruseli, pre EUobserver priznal, že jeho krajina zatiaľ túto záležitosť nekonzultovala na európskej úrovni a ani s inými členskými štátmi, lebo chcú najskôr počkať na výsledky referenda.
Zavedenie ruštiny ako ďalšieho oficiálneho jazyka EÚ je však už teraz predmetom vášnivých debát. Ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimir Čižov napríklad tvrdí, že EÚ by nemala kritizovať Rusko za porušovanie ľudských práv, keď milióny etnických Rusov vo viacerých členských štátoch nemajú dostatočne zaručené práva na zachovanie svojej identity.
Lotyšská poslankyňa Európskeho parlamentu ruského pôvodu Taťjana Ždanoková pre EUobserver uviedla, že nezávisle od referenda v jej krajine by sa ruština mala stať ďalším úradným jazykom EÚ, lebo je to materinský jazyk deviatich miliónov občanov únie, žijúcich vo viacerých štátoch od Pobaltia cez strednú Európu až po južnú časť kontinentu. A to je viac ľudí, než majú mnohé európske štáty.
Podobné stanovisko zaujal vlani v novembri aj ruský veľvyslanec pri NATO Dmitrij Rogozin, ktorý vyzval ruskojazyčné obyvateľstvo z celej EÚ, aby pripravilo spoločnú petíciu požadujúcu uzákonenie ruštiny na území Európskej únie.
Štatút úradného jazyka v 27-člennej Európskej únii má v súčasnosti 23 jazykov. Po vstupe Chorvátska v lete 2013 sa chorvátčina stane 24 úradným jazykom EÚ.
