Referendom chcú Srbi vyjadriť záujem o pripojenie prevažne srbského severu Kosova k Srbsku.
BELEHRAD.
Približne 35-tisíc oprávnených voličov sa môže vyjadriť k otázke: "Akceptujete inštitúcie takzvanej Republiky Kosovo?" O odmietavej odpovedi na referendovú otázku prakticky nikto nepochybuje.
Referendom chcú kosovskí Srbi podľa vlastných vyjadrení zabrániť integrácii do prevažne Albáncami obývaného Kosova - bývalej juhosrbskej provincie, ktorá v roku 2008 vyhlásila nezávislosť.
Hlasovaním chcú tiež vyjadriť záujem o pripojenie prevažne srbského severu Kosova k Srbsku.
Referendum podporuje aj nacionalistická opozícia v Belehrade, podľa ktorej ide o hlasovanie "historického významu".
V prípade, že severokosovskí Srbi odmietnu všetky kosovské inštitúcie, stratia platnosť aj všetky dohody medzi Belehradom a Prištinou, ktoré sa dosiahli za sprostredkovania EÚ.
Srbská vláda, ktorá síce odmieta uznať nezávislosť Kosova a naďalej financuje tzv. paralelné inštitúcie na severe Kosova, referendum odmieta pre jeho potenciál k ďalšej konfrontácii s USA a EÚ.
Belehrad sa obáva, že EÚ by mohla Srbsku začiatkom marca opäť zamietnuť udelenie štatútu kandidáta na členstvo. Nevyriešená otázka Kosova bola dôvodom, pre ktorý EÚ v decembri štatút kandidáta Srbsku neudelila.
Referendum "podkopáva našu vierohodnosť a možnosti pri rokovaniach s medzinárodným spoločenstvom," povedal minulý týždeň srbský minister pre Kosovo Goran Bogdanovič.
"Výsledok je vopred známy, keďže my všetci sme proti kosovským inštitúciám - takže aký je jeho zmysel?" dodal.
Veliteľ mierovej jednotky KFOR, nemecký generál Erhard Drews, varoval, že referendum môže albánskych extrémistov vyprovokovať k útokom na srbskú menšinu na juhu Kosova.
Kosovský vicepremiér Hajredin Kuci vyhlásil, že počas referenda neočakáva žiadne incidenty medzi Srbmi a Albáncami.
Zdroj: DPA, APA
